Pozrel som so zo záznamu posledné rokovanie zastupiteľstva a v niektorých momentoch som sa nemohol ubrániť emóciám.Čo mi hlavne pije krv,je nedisciplinovanosť poslancov pri dodržiavaní Rokovacieho Poriadku.Vo viac prípadoch sa rokovanie zmenilo na voľnú diskusiu,nikto sa nehlásil o slovo a hovorili viacerí poslanci naraz,takže som v podstate nerozumel čo hovoria a ako argumentujú. To by sa stávať nemalo vážení! :(

Deň matiek v klube Zdravotne postihnutých.

„ Z množstva životných ciest sú najkrajšie tie, ktoré nás vedú k sebe.“

Je už peknou tradíciou ZO Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Novákoch, že výbor spoločne s členmi si oslavujú Deň matiek, ktorý si každoročne na Slovensku pripomíname v druhú májovú nedeľu. Pravidelné štvrtkové stretnutia členov vo svojom klube, bolo tentoraz v znamení Dňa matiek. Príjemným prekvapením bola účasť členov na tomto podujatí, keď klub bol prakticky celý zaplnený. K dôstojnej oslave prispeli hneď v úvode deti z Materskej školy, ktoré pod vedením riaditeľky Bc. Tatiany Vidovej pripravili, nielen krásny, ale aj dojemný program. Detičky si svojím prednesom a básničkami získali srdcia všetkých prítomných. Možno aj vystúpenie detí, inšpirovalo niektorých členov na pokračovanie programu formou piesní, či vtipnej prózy. Samozrejme takáto oslava sa nemohla zaobísť bez krásnych Slovenských pesničiek. Náš priateľ Paľko Oršula so svojou harmonikou prispel k fantastickej nálade všetkých zúčastnených. Dobrá nálada a úsmevy na tvárach všetkých zúčastnených, bola najväčšou odmenou pre tých, ktorí túto akciu pripravili.
Napriek tomu, že žijeme v zložitej dobe, kde je niekedy viac negatív, ako pozitív, kde sa ľudia začínajú viac uzatvárať do seba, kde kritika mnohokrát doslova valcuje pochvalu, práve takéto akcie sú doslova balzamom na našu dušu. Práve pripomínanie si takýchto sviatkov, organizovanie takýchto akcií dokáže ľudí nielen vytrhnúť z každodenných starostí, ale predovšetkým umožniť im stretávať sa a užiť si spoločne takéto chvíle. Aj preto je dobré, že aj v našom meste sú organizácie a v nich ľudia, ktorí vedia pripraviť akcie, ktoré ľudí spájajú a prinášajú do ich života chvíle, na ktoré si budú vždy radi spomínať.
V živote totiž nestačí len hľadať, treba to aj nájsť. Nestačí len vedieť, treba to aj uplatniť. No a nakoniec, nestačí len chcieť, treba to aj urobiť.

S úctou Ľubo Dzurák

Myslím, že mesto Nováky ešte nikdy nebolo v takom úpadku, aký momentálne zažíva. Žiadne služby, chýba pediater, všeobecný lekár, zubár. Mestské priestory by malo mesto ponúkať do prenájmu za symbolické euro, aby vôbec niekto prejavil ochotu s chcel v tomto meste podnikať. Objektívne príčiny, systémové nariadenia...toto občanov vôbec nezaujíma. Chceme vidieť zastupiteľstvo, ktoré sa riadi sedliackym rozumom a hľadajú sa riešenia. V obciach a dedinách to vedia. Mesto je obkolesené priemyslom a nováčania z toho neprofitujú. Naopak.

Milí učitelia, pedagogickí pracovníci.

„ Umenie vládnuť sa nezakladá na sile, či opatrnosti, ale na múdrosti.“
Jan Amos Komenský

Určite nie som ten naj povolanejší, kto by mal ku Dňu učiteľov niečo napísať na túto našu stránku. Na strane druhej, som však hlboko presvedčený, že niečo napísať treba. Aj keď som nechodil v Novákoch do žiadnej školy, mám medzi učiteľmi niekoľko priateľov, niekoľko známych, niekoľko tých, ktorých si vážim a som vďačný osudu, že som ich mohol osobne spoznať.
Samozrejme, tak ako každý, aj ja som postupom veku menil názor na učiteľov. Inak som ich vnímali ako žiak, inak ako rodič a inak teraz, keď sa s nimi stretávam, resp. komunikujem v mojom veku. Život je proste zmena, kde je celkom prirodzené, keď meníme názory i pohľady na veci okolo nás. Je úplne samozrejmé, že to, čo sa okolo nás deje, čo nás obklopuje, má vplyv na naše názory a myslenie. Žiadna doba by však nemala byť taká, aby sme v nej museli meniť svoje presvedčenie a hodnoty. Hodnoty, ktoré sme získali v rodine, ale aj škole. Mnohé z nich sme získali práve vďaka našim učiteľom, ktorých cieľom bolo a verím, že aj dnes je, pripraviť žiakov čo najlepšie, na cestu života, na zdolávanie prekážok, dosiahnutia ich životných cieľov a túžob. Aj preto sa hovorí a ja sa s tým plne stotožňujem, že učiť, nie je pre učiteľov povolaním, ale poslaním. Poslaním, kde nadobudnuté vzdelanie, by malo zabezpečovať náš lepší, kvalitnejší a šťastnejší život. Veď len vzdelaní ľudia, vzdelaný národ, má šancu presadiť sa v dnešnej dobe, zabezpečiť si lepšiu budúcnosť. Osobne som presvedčený, že aj v dnešnej rozporuplnej dobe, je to pre súčasných učiteľov a pedagogických pracovníkov jedným z hlavných cieľov. Viem, však aj to, že dnes to majú ďaleko zložitejšie, ako ich predchodcovia. Obklopení sme množstvom dezinformácií, násilia, dehonestácie, egoizmu, závisti, nenávisti...
To všetko samozrejme negatívne vplýva aj na proces vzdelávania a žiaľ mnohokrát aj na patričnú úctu k učiteľom. Dnes totiž kritika prevláda nad pochvalou, ľahostajnosť a nevšímavosť, nad uznaním, či ocenením. A pritom, máme rukách to zmeniť. Nepotrebujeme pritom dotácie, ani eurofondy, len presadzovať to, čo nám dala škola a naši učitelia.
Možno práve Deň učiteľov, by mohol byť vhodný na to, aby to, čo nám dala škola a učitelia, nám pomohlo aspoň trošku zlepšiť to, čo nás obklopuje, zlepšiť a spríjemniť si život, aspoň v našom meste. Veď úroveň školstva a prístup učiteľov k svojmu poslaniu v Novákoch, bol vždy a verím, že stále je na vysokej úrovni, za čo určite treba všetkým pedagogickým pracovníkom aspoň z príležitosti ich dňa úprimne poďakovať. Poďakovať bez ohľadu na to, či vykonávajú svoje poslanie v súčasnosti, alebo sú už mimo neho.
Úprimne vám želám, aby vaše povolanie bolo vždy poslaním, aby zo školských lavíc vychádzalo čo najviac žiakov, na ktorých budete v blízkej budúcnosti právom hrdí.
S úctou k vám Ľubo Dzurák

Klub zdravotne postihnutých v Novákoch znovu otvorený.

„ Dobrí priatelia sú oporou keď padáme, spoločnou radosťou, keď stúpame
a šťastím v živote, ak ich máme.“

Po dlhej, vyše trojmesačnej rekonštrukcii priestorov klubu zdravotne postihnutých, vo štvrtok 12.marca, výbor ZO, spoločne s členmi a pozvanými hosťami, prestrihnutím pásky otvorili svoje nové priestory. S rekonštrukciou sme začali ešte v minulom roku 27. novembra 2025. Začiatky neboli vôbec jednoduché. Priestory, ktoré sme k rekonštrukcii získali, boli slušne povedané, zanedbané a znehodnotené. Napriek tomu sa výbor spolu s ďalšími členmi rozhodol ísť do toho. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, zvlášť v dobe konsolidácie, šetrenia, v dobe, keď sa finančné prostriedky nezískavajú ľahko. Samozrejme včera, keď sme spoločne vstúpili do nových priestorov klubu, sme všetci na tie prvotné starosti a problémy zabudli. Nové priestory však nemáme len zásluhou nebývalej aktivity našich členov. Dnes takéto niečo bez priateľov a ľudí ochotných podať v takýchto situáciách pomocnú ruku, by to absolútne nešlo. Aj z toho dôvodu sme sa potešili, keď na túto pre nás slávnostnú chvíľu prijali pozvanie tí, ktorí majú na tomto spoločnom úspechu taký istý podiel, ako členovia organizácie. Bolo nám cťou, že tú otváraciu pásku spoločne s nami strihali primátor nášho mesta Ing. Branislav Adamec, riaditeľ ENO Ing. Miroslav Piaček a riaditeľ Porfix--Pórobeton Ing. Peter Hennel. Trošku neskoršie prišiel aj konateľ stavebnej spoločnosti RokoGips Ing. Roman Götzl. Som úprimne rád, že medzi našimi hosťami bol aj prednosta MsÚ Marián Miština, ktorý sa neustále zaujímal o rekonštrukciu klubu a bol nám veľmi nápomocný.
Jediný, kto sa so zdravotných problémov ospravedlnil, bol konateľ spoločnosti Zdravý život, kde patrí aj Uniklinika v Prievidzi, náš rodák, RNDr. Tomislav Jurik CSc.
Pre nás všetkých bolo najväčšou odmenou, nevšedný záujem našich členov o otvorenie klubu. Bol doslova taký, že sme zistili, že aj tie nové rozšírené priestory, sú ešte stále pre väčšie akcie nedostatočné. No pohľad do preplnených miestností, pohľad na spokojných a usmiatych členov, stál za tú spoločnú námahu, stál za tých vyše 100 odpracovaných brigádnických hodín.
Čo záverom? V prvom rade by som chcel poďakovať mojim šiestim kolegyniam z výboru Vierke Matiaškovej, Soničke Petriskovej, Majke Dierovej, Janke Halušovej, Milen Kyškovej a Ivetke Gogorovej, ako aj ďalším členom, ktorí prišli po našom oslovení pomôcť. Samozrejme to úprimné poďakovanie patrí aj Ing. Branislavovi Adamcovi, Mariánovi Mištinovi, RNDr. Tomislavovi Jurikovi CSc. Ing. Romanovi Götzlovi, Ing. Miroslavovi Piačekovi a Ing. Petrovi Hennelovi. Rovnako sa chcem poďakovať aj nášmu priateľovi Ing. Petrovi Paulíkovi, ktorý celú akciu zdokumentoval. Opäť sa raz potvrdilo to staré pravidlo :
„Kde je chuť a vôľa, tam je sila aj cesta“

S úctou
Ľubo Dzurák

https://my.sme.sk/trencin/c/trencianska-zupa-informuje-19
Skvelá príležitosť. Participatívno-komunitný rozpočet Trenčiansky samosprávny kraj je ideálny na projekty, ktoré spájajú ľudí, zlepšujú komunitu a majú viditeľný lokálny dopad.
Zbierame námety na projekty občania.
Pár tipov: Vlek na Jazere v lete pre vodných lyžiarov, v zime pre zimné športy.
Rozhľadňa
Kanalizácia nedobudovaná.
Ulice nevyasfaltované.
Projekt protipovodňových opatrení nedokončený.
Ozvite sa občania! Čas letí!Žiadosti do 31.3.2026!

Áno – presne tu je ten „háčik“, ktorý ste pomenovali už predtým.

Text prieskumu je napísaný tak, že znie rozumne a neutrálne, ale nekonkretizuje, čo presne znamená „presun žiakov do odborných učební počas dňa“. A to je kľúčové.

Formálne je to OK, ale obsahovo je to nepresné, lebo mieša dve rôzne veci do jednej:

- presun na odborné predmety (chémia, fyzika, informatika, HV, TV) – s tým väčšina rodičov súhlasí

- presun po každej hodine do inej triedy, aj pri bežných predmetoch – s tým už veľa rodičov nesúhlasí

Takto položený prieskum môže vyjsť „pozitívne“, hoci rodičia v skutočnosti nesúhlasia s tým systémom, ktorý škola reálne zavádza. To je presne ten zavádzajúci moment, na ktorý upozorňujete.

V skratke:
Text prieskumu je formulovaný všeobecne a môže byť rôzne interpretovaný.
Rodičia prirodzene súhlasia s presunom na odborné predmety (chémia, fyzika, informatika, HV, TV), no mnohí z nás nesúhlasia so systémom, v ktorom sa žiaci presúvajú po každej hodine do inej triedy aj pri bežných predmetoch.
Bolo by vhodné v prieskume tieto dve veci rozlíšiť, aby spätná väzba skutočne odzrkadľovala reálne názory rodičov.

Prajem všetkým pekný podvečer,som rada,že sa "ľady pohli",ale prieskum zavádza,píše sa v ňom,či rodičia súhlasia s premiestňovaním žiakov na odborné predmety .Na odborné predmety sme sa sťahovali my aj naši rodičia,ale nesťahovali sme sa po každej hodine do inej triedy.Opravte ma, ak sa mýlim,odborné učebne sú na chémiu,fyziku,informatiku,ešte súhlasim s hudobnou a telesnou výchovou.Iné predmety sa dajú odučiť bez premiestňovania.Výhrady mám aj k možnosti,že žiaci sa aspoň prejdú a majú pohyb počas vyučovania,niektorí rodičia s tým budú súhlasiť,ja tvrdím,keď škola chce,aby sa žiaci hýbali,stačí pred začiatkom vyučovacej hodiny urobi ťpár drepov,predpažiť,pripažiť...napríklad

PRIESKUM

Vážení rodičia ,

na základe vášho podnetu, škola zisťuje názory na organizáciu vyučovania – konkrétne na systém presunu žiakov do odborných učební počas dňa.

Cieľom prieskumu je získať spätnú väzbu a vyhodnotiť prínosy a prípadné riziká súčasného systému.

Prieskum je anonymný.

Link na prieskum:

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSesK4KMOBVDF6eFUZuAqR74gbps7-dWbX3J63N3hPqHnPrcKw/viewform?usp=dialog

Základom úspechu je dobrý tím.

„ Nikdy neváhajte pustiť sa do správnej veci. Aj keby bola nad vaše sily, schopnosti a úsilie. „ Mahathma Gándhí

Dobrý tím je základom úspechu nielen v športe , ale aj v bežnom živote. Takmer dvadsať ročné úsilie organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Novákoch sa pomaly blíži k zdarnému záveru. Rozšírenie priestorov klubu pre vyše 100 člennú organizáciu, bolo nevyhnutnou podmienkou ďalšieho skvalitňovania klubovej činnosti. To čo sa zdalo ešte pred pár rokmi takmer nereálne, dnes sa to pomaly stáva skutočnosťou. Aj keď hlavnú zásluhu majú na tom samotní členovia, predovšetkým, členovia výboru a ich rodinní príslušníci, bez pomoci predstaviteľov mesta a priateľov vo významných funkciách, by sme sa nedostali tam, kde sme dnes.
Už som písal o pomoci Porfixu-Pórobetón Zemianske Kostoľany a pomoci stavebnej spoločnosti Roko Gips z Prievidze, Minulý týždeň klubu výrazne pomohli aj predstavitelia mesta primátor Ing. Branislav Adamec a hlavne prednosta MsÚ pán Marián Miština.
No a dnes, keď sa už blížime do cieľovej rovinky, nám pomocnú ruku podali ENO, konkrétne jeho riaditeľ Ing. Miroslav Piaček, ktorý nám pomohol pri zariaďovaní klubu, začo chceme p. riaditeľovi aj prostredníctvom tejto našej nováckej stránky, úprimne poďakovať.
Aj v tejto zložitej dobe, keď štát, mestá, obce, musia šetriť, sa dá pre ľudí niečo urobiť. Práve tu sa členovia výboru mohli osobne presvedčiť, že aj v dnešnej dobe žijú v našom regióne ľudia, ktorí vedia podať pomocnú ruku. Keď som dnes ďakoval riaditeľovi ENO Ing. Piačekovi za pomoc, odpovedal mi slovami, ktorými ma tak trošku zaskočil.
„Neďakujte, veď to robíme pre ľudí.“
A takto podobne reagovali pán primátor aj s prednostom.
Čo záverom? Verím, že nie je to na Slovensku také zlé, ako nám to denne prezentujú naše média. Predovšetkým ľudia v regiónoch chápu, že aj v zložitej dobe sa dá pomôcť, navzájom si zlepšiť a spríjemniť život v mestách a obciach.
Ak dokážeme vyriešiť tie menšie problémy, tie veľké sa už potom mnohokrát vyriešia samé.

S úctou Ľubo Dzurák

Na včerajšom zasadnutí MsZ som prezentoval návrh úpravy Rokovacieho poriadku.Text návrhu bol dlhší a teda náročnejší na plné pochopenie naratívov a filozofických abstraktov z ktorých vychádzal,považujem za správne zverejniť ho aj na tejto stránke aj s dodatkami podrobnejšie objasňujúcimi základné idey.
Text:
" Vážení prítomní.
Ako občan mesta Vám v súlade s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky stanovujúcim právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných),ako aj so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a tiež príslušných ustanovení Rokovacieho poriadku v dobrej viere a vo verejnom záujme predkladám návrh na úpravu Rokovacieho Poriadku Mestského zastupiteľstva.
Cieľom návrhu je posilniť reálnu možnosť účasti občanov na správe vecí verejných v súlade so všeobecne platnou legislatívou, tak, aby boli lepšie zohľadnené potreby mesta pri tvorbe verejných politík. Návrh budem prezentovať v dvoch častiach, a to v časti obsahujúcej samotný návrh a v časti dôvodová správa obsahujúcej argumenty z ktorých som vychádzal pri koncipovaní návrhu.
1.Návrh
Navrhujem, aby Mestské zastupiteľstvo prijalo nasledovné dve úpravy Rokovacieho Poriadku.
Úprava prvá: Ustanovenie Rokovacieho Poriadku upravujúce maximálnu dĺžku vystúpenia občana sa upraví v tomto znení:
„Čas vystúpenia obyvateľa na zasadnutí mestského zastupiteľstva je 10 minút.Ak obyvateľ po uplynutí limitu pre vystúpenie požiada predsedajúceho zasadnutia o jeho predĺženie,dá predsedajúci hlasovať o návrhu občana na predĺženie hlasovaním.“
Úprava druhá: K ustanoveniam Rokovacieho Poriadku upravujúcim program zasadnutí sa pridá ustanovenie v znení: Bod programu „Vystúpenie občanov“ sa zaraďuje na začiatku rokovania bezprostredne po bode „Informácie primátora“
Tieto zmeny Rokovacieho Poriadku nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia Mestským zastupiteľstvom.

2. DÔVODOVÁ SPRÁVA

Navrhovaná zmena vychádza najmä z:
• čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných  čím sa zvyšuje kvalita, legitimita a efektívnosť prijímaných rozhodnutí. 
• §-u 3 ods. 2, písmena c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje účasť obyvateľov obce na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a riadení a správe vecí verejných, ako aj z článku 5 bodu 17 schváleného rokovacieho poriadku.
Účelom návrhu je zabezpečiť, aby výkon uvedených práv občanov nebol iba formálny, ale aby mali obyvatelia mesta reálnu možnosť vyjadriť svoje stanoviská ešte pred prijatím rozhodnutí o zásadných otázkach.
Vidíme,že doterajší päťminútový časový limit je v praxi často nedostatočný na uplatnenie práva občanov vyjadriť sa k otázkam, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú.
Cieľom predĺženia časového limitu je teda umožniť plnohodnotné uplatnenie tohto práva podľa Ústavy SR, zákona o obecnom zriadení, ako aj Rokovacieho poriadku,podporiť kultivovanú,vecnú a efektívnu diskusiu a tiež v neposlednom rade posilniť dôveru verejnosti k rozhodovaniu samosprávy.

K bodu predĺženie časového limitu
V praxi vidíme,že časový limit 5 minút pre vystúpenie často nepostačuje na to, aby občan mohol svoje názory prezentovať podľa potreby a procedúra stanovená rokovacím poriadkom umožňujúca predĺženie časového limitu často vyúsťuje do stresových a traumatizujúcich situácií.
Z týchto dôvodov sa javí ako jednoduchá racionálna varianta riešenia úprava predĺžením časového limitu.

K bodu Vystúpenie občanov a jeho zaraďovanie na konci programu rokovania
Zaradenie vystúpení verejnosti až na koniec programu rokovania môže viesť k situáciám, keď sa občania dostanú k slovu až po prerokovaní a schválení zásadných bodov programu, čím sa zásadne oslabuje praktický význam práva participácie občanov na správe vecí verejných, nakoľko ich názory a postoje predložené nie pred schválením,ale až po schválení poslaneckým zborom logicky nemôžu to, čo už bolo schválené zmeniť ani ovplyvniť. To znamená,že je oslabená faktická účasť občanov na riadení vecí verejných, ktoré sa ich dotýkajú a čo zároveň poukazuje na to ,že procedúry rokovacieho poriadku nekorešpondujú s dikciou filozofie vyššie spomenutej legislatívy umožňujúcej občanom participovať na riadení vecí verejných.
Je síce pravda,že rokovací poriadok umožňuje občanom vyjadriť sa k jednotlivým prerokovaným záležitostiam aj v priebehu rokovania, avšak táto možnosť je podmienená súhlasom a hlasovaním poslancov. Z toho je zrejmé,že môže dochádzať a vidíme,že aj dochádza k situáciám,že v poslaneckom zbore nie je ochota hlasovaním odsúhlasiť občanom možnosť vystúpenia k jednotlivým prerokovávaným záležitostiam, ani ochota umožniť občanom dlhšie vystúpenie nad časový limit.Takýmto prístupom je fakticky oslabované právo občanov zúčastňovať sa, ale hlavne ovplyvňovať správu vecí verejných a to je v rozpore s dikciou a filozofiou vyššie spomínaných platných legislatívnych ustanovení.
To znamená,že presunutím bodu "vystúpenie občanov" na začiatok rokovania sa posilní princíp účasti verejnosti na správe vecí verejných, čiže posilní sa možnosť reagovať a svojimi názormi ovplyvňovať konečné rozhodnutia. A v neposlednom rade sa tým logicky posilní lepšia a transparentnejšia informovanosť poslancov pred ich rozhodovaním.
Tieto mnou navrhované zmeny majú organizačný charakter. Domnievam sa, že sú primeraným a realizovateľným kompromisom nesmerujúcim k hľadaniu vinníkov, ale sledujúcim verejný záujem na zlepšení fungovania miestnej samosprávy, kvality etiky a morálky verejnej diskusie a medziľudských vzťahov medzi mestom a jeho obyvateľmi, aby sme nemuseli byť svedkami často sa opakujúcich nedôstojných nás všetkých traumatizujúcich a polarizujúcich situácií odohrávajúcich sa na zasadnutiach mestského zastupiteľstva.

Ďakujem Vám za pozornosť a pochopenie.
Ešte ku prípadnej diskusii k môjmu návrhu.
Ide o odbornú právnickú otázku výkladu a aplikácie zákona. Diskusia by mala byť o tom , či takýmto konaním nezazasiahujeme do základných princípov demokracie, participácie verejnosti a dobrej správy vecí verejných viazaných ústavou a zákonmi,princípmi právneho štátu a v určitom rozsahu aj právom EÚ (najmä v oblasti základných práv a dobrej správy). Musíme sa pýtať,či sme nerozhodli svojvoľne diskriminačne v rozpore s princípmi proporcionality a participácie.
-či rozhodnutie fakticky znemožňuje alebo výrazne sťažuje výkon tohto práva občanov
-či nie je rozhodnutím, ktoré je v právnej teórii označované ako materiálne oslabenie práva prostredníctvom procedúry.
-či procedurálne nastavenie systematicky neodrádza alebo nevylučuje občanov z účasti na správe vecí verejných.
Musíme sa pýtať,či by sa nám páčilo a boli sme spokojní, že poslanci rozhodnú o zásadných a dôležitých otázkach, ktoré sa nás dotýkajú bez toho,aby poznali vopred náš názor?

Ak princíp právneho štátu zahŕňa zákaz svojvôle,tak pokiaľ rokovací poriadok explicitne neupravuje kde v programe rokovania má byť zaradený bod vystúpenie občanov, tak logicky vzniká potenciálne možnosť svojvoľného výkladu. A to sa v tomto prípade aj stalo, pretože sme pred časom na návrh pani poslankyne Ďžuponovej bez právnej analýzy ex ante, čiže bez akéhokoľvek posúdenia právnych dôsledkov svojvoľne rozhodli, že bod vystúpenie občanov býva na konci rokovania. A dosiahli sme to,čo sme verím že v dobrej viere chceli? Vidíme,že nedosiahli.Naopak,sme frustrovaní, traumatizovaní a polarizovaní naďalej.

Ústava SR (čl. 2 ods. 1) hovorí, že:
štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo.
z toho vyplýva požiadavka, aby: existovali mechanizmy participácie a aby boli faktické,ale nie iba iluzórne. Ústavný súd dlhodobo pracuje s princípom, že základné práva sa nesmú robiť len formálnymi, ale musia byť reálne vykonateľné.
Z právneho hľadiska je tu kľúčovým bodom,či existuje konkrétne zákonné alebo ústavné ustanovenie, ktoré dáva občanovi právo vyjadriť sa k bodu programu pred tým, než o ňom zastupiteľstvo hlasuje? Taká v našom rokovacom poriadku nie je a z toho dôvodu sa návrh úpravy RP javí ako plne relevantný.
V slovenskom práve: zákon o obecnom zriadení priznáva verejnosti právo zúčastniť sa zasadnutia,
umožňuje vystúpenia, ale spravidla ponecháva procedurálne nastavenie na rokovací poriadok.
Právne tiež platí zásada,že verejná moc má konať racionálne a odôvodniteľne, ale nie svojvoľne
Ak sme vo veci verejnej rozhodli bez racionálnej právnej analýzy, rozhodli sme svojvoľne.
Pýtajme sa,či neporušujeme zásadu rovnosti ak sú „kritickí“ občania na základe procedurálnych byrokratických nastavení rokovacieho poriadku systematicky vytláčaní z účasti na správe vecí verejných a či nejde o neprípustné rozlišovanie na základe inakosti názoru? Demokracia potrebuje diskusiu v ktorej nie je inakosť názoru jej hrozbou.ale naopak možnosťou sa zlešovať, nie konzervovať stav."

Návrh úpravy nebol hlasovaním poslancov schválený,čo samozrejme rešpektujem.

Dodatky:
Môj návrh je postojom človeka,ktorý spoločnosť a dianie vníma ako živý organizmus ktorý potrebuje slobodu, aby mohol rásť, a dobré pravidlá, aby sa nezničil. To je inými slovami aj to staré známe filozofické pravidlo….hlboko s vami nesúhlasím,ale urobím všetko,aby ste mohli povedať svoj názor.
V dôvodovej správe som argumentoval poukázaním na oslabenie práva občanov participovať na riadení vecí verejných procedurálnym obmedzením.Inými slovami,cez obmedzujúce (časový limit) ustanovenie rokovacieho poriadku je obmedzené právo občana vyjadriť sa v rozsahu aký potrebuje.To znamená,že z pohľadu dodržania legislatívy je všetko v poriadku,ale z pohľadu práva na vyjadrenie názoru (Ústava SR) v celosti limitovane procedúrou.(materiálne oslabenie práva procedúrou)
V skutočnosti si teda prax vyžaduje lepšie pravidlá.
Tu sa dostávame k bodu, ktorý je pre právnu teóriu známy, no prax ho často obchádza: rozdiel medzi tým, čo je formálne zákonné, a tým, čo je spravodlivé v materiálnom zmysle. Spravodlivosť totiž musí byť schopná poznať rozdiel medzi legálne sa tváriacimi úkonmi(RP) a ich faktickým účinkom na spravodlivosť (procedurálne oslabenie práva). Ak to nedokáže, právo sa stáva len kulisou pre technicky zvládnuté, no spoločensky škodlivé konanie. Ak právo dovolí zabiť podstatu veci (právo participácie občanov na správe vecí verejných) cez procesné kľučky, prestáva byť právom a stáva sa nástrojom moci.

Pár postrehov zo sociálnej psychológie.
Vidíme,že my tu už dlhú dobu a nielen na zastupiteľstvách ,ale v celej komunite fungujeme v mentálnom vzorci My dobrí a múdri versus Oni zlí a hlúpi.
V tomto vzorci sú ľudské vzťahy polarizované, konfliktné a emočne nabité.
Argumenty sú prijímané alebo odmietané primárne podľa príslušnosti k skupine.
Fakty a etické princípy sa často ignorujú alebo interpretujú selektívne.
Reputačné a procedurálne sankcie majú slabý efekt, lebo členovia skupiny chránia svojich.
V takejto situácii účinnosť pravidiel formálneho charakteru (rokovací poriadok) môže byť a aj je limitujúca základné práva (participácia).
To je vidieť vo využívaní formálnych ustanovení rokovacieho poriadku a v zúžení diskusie na úzkostlivé dodržiavanie ustanovenia 5minút pre vystúpenie a čo evidentne opakovane vyúsťuje do situácií,ktoré celú komunitu traumatizujú a zároveň v celej komunite posilňujú polarizáciu.
Vidíme,že pravidlo 5 minút je využívané selektívne,čo sa prejavuje v nerovnom metri v prístupe -konkrétne neustále kritizujúcim občanom je cez pravidlo 5 minút znemožnené diskutovať-kritizovať,ale iným občanom,ktorí nie sú takí kritickí to bez problémov umožňované je.
Teda tu vidíme,že pravidlá rokovacieho poriadku sú vnímané účelovo. V prípade kritizujúcich občanov ako striktná a v druhom iba ako formálna povinnosť.
Lenže tu je potrebné si uvedomiť niečo podstatnejšie a to,že aj byrokratické pravidlá rokovacieho poriadku sú súčasťou hodnotového systému demokratickej spoločnosti ktorý stojí nad nimi a ten hovorí jasnou rečou….aj keď s vami pane hlboko nesúhlasím,urobím všetko,aby ste mohol slobodne povedať svoj názor.
Taktiež je treba si neustále uvedomovať,že cieľom nás všetkých hoci súc polarizovaných je lepší život všetkých občanov mesta,teda aj tých s kritickými názormi.Tu sa pristavím.Diskusia k návrhu sa podľa môjho predpokladu zúžila na hľadanie vinníkov aj v spojení s predsudkom,že som obhajcom občanov vystupujúcich na zasadnutiach extrémne kriticky a rušivo z uhla porušovania rokovacieho poriadku.Nie je tomu tak!Viac krát som prízvukoval,že moja pozícia nie je v obhajovaní etiky a morálky rétorických spôsobov vystupovania občanov,ale je v obhajobe spôsobov a regulácie ich základných práv a v tom je zásadný rozdiel!Teda moja pozícia je v obhajobe práv nás všetkých iba a len vo verejnom záujme!
Plne chápem,že v už polarizovanej spoločnosti fungujúcej v nastavení my vs. Oni je snaha oslabiť predsudok sizyfovskou úlohou,ale na druhú stranu ako tu písal pán Dzurák niečo pre zlepšenie robiť treba :)

Lúpež, ktorá mi zmenila pohľad na Afriku

Ako sa z lúpeže stal začiatok priateľstva a prečo mi pobyt v najmenšej krajine Afriky ukázal, čo znamená skutočná odvaha.

V tejto chvíli to znie ako nezmysel, ale budem rád, že ma okradli.
Po nekonečnom blúdení čiernou nocou ju konečne nachádzam. Ošúchaný drevený pult a svetlo neónky sa nijako neodlišujú od okolitých obchodíkov. Až zaprášená tabuľa a vyžehlené uniformy prezrádzajú, že som na policajnej stanici.
„Okradli ma,“ vyhŕknem. Zavládne ticho, policajti si vymenia prekvapené pohľady. Odpovedám na otázky a snažím sa usporiadať chaotické myšlienky.
Čiernota noci sa prehlbuje. Hlava mi klesá únavou.
„Máte kde spať?“ pýta sa mladý policajt.
„Bývam v kasárňach. Je tam bezpečno, môžete prespať u mňa.“
Slovo bezpečie je všetko, čo potrebujem počuť.
„Moje meno je Aziz,“ predstavuje sa policajt, keď spolu opúšťame stanicu.
O pár minút neskôr zaspávam v skromnom byte na kuse molitanu.

Už je to piaty mesiac, čo som prekročil hranice Slovenska. Dal som zbohom svojim blízkym a vydal sa v ústrety nepohodliu. Vyzbrojený bicyklom a stanom sa z rodných Novák snažím prebicyklovať naprieč Afrikou. Práve sa nachádzam v najmenšom štáte pevninskej Afriky. Prechod Gambiou mi mal trvať nanajvýš tri dni. Pre nepredvídanú udalosť však trávim v hlavnom meste Banjul niekoľko týždňov.
Teraz sa lúpež môže zdať ako naplnenie zlých obáv, s ktorými som do Afriky prišiel. Varovania, správy, cudzie pohľady plné strachu. Lenže čím dlhšie v Banjule zostávam, tým viac sa pôvodný príbeh rozpadáva. Namiesto hrozby spoznávam ľudí, ktorí mi bez váhania ponúkli pomoc. Práve v takejto chvíli sa potvrdzuje, že na každého človeka so zlými úmyslami pripadá tisíc dobrých. Noc beznádeje sa mení na nezabudnuteľné okamihy priateľstva a poznania africkej kultúry. Stretnutia s ľuďmi, ktorých srdečnosť a obetavosť si zaslúžia rešpekt.

Vraciam sa na policajnú stanicu. Vyhýbajúc sa davu, prechádzam rušnou ulicou. Vtom si všimnem, ako dievča štíhlej postavy smeruje priamo oproti mne. Aj ona, ako väčšina žien v Gambii, má oblečené tradičné moslimské šaty. So sklopenou tvárou a šatkou na hlave ma asi nevidí, pomyslím si.
Snažím sa vyhnúť, no v poslednej chvíli uhýba ona mojím smerom. Keď sa už bezpochyby zrazíme, zastaví. Naše oči sa stretávajú.
„Ahoj, Tomáš.“
Oslovenie ma ohromuje.
„Nepamätáš si ma?“
„Som Amina z policajnej stanice.“
Až následne si uvedomím, že som včera aj u nej hlásil lúpež.
„Pamätám, Amina. Zistili ste niečo o včerajších útočníkoch?“
„Nanešťastie nie. Ale chcela som sa ťa spýtať, či by si dnes neprišiel na večeru.“
„Ďakujem, rád prídem,“ odpovedám bez rozmyslu.
„Som šťastná. Bývam na druhom konci kasární. Spýtaj sa Aziza, môžete prísť obaja.“

„Niečo nové?“ pýta sa ma Aziz po návrate.
„Nie, ale stretol som Aminu. Pozvala nás dnes na večeru.“
„Ja niečo večer mám,“ odvracia sa odo mňa Aziz.
„Spomenula, aby sme prišli obaja.“
„Nechcem ísť večerať k tým dievčatám. Sami toho majú málo.“
Nechápavo sa naňho pozerám.
„Pozri,“ pokračuje, „ako policajt v Gambii zarábam päťdesiat eur mesačne. Som sám, na život mi to stačí. No Amina sa stará o štyri sestry, z toho dve nevlastné.“
„Choď, keď ťa pozvala,“ dodá Aziz, než sa stratí vo dverách.

„Tešili sme sa na teba. Hlavne Binda, moja najmladšia sestra,“ hovorí Amina a ukazuje na široký úsmev žiariaci spoza gauča.
Sadáme si do kruhu na zem. Jedna zo sestier na plechovom podnose prináša tradičnú domodu — ryžu s kúskami hovädziny v arašidovej omáčke.
„Aziz mi vravel, že sa staráš o sestry.“
„Som najstaršia a jediný brat je ešte mladý. Nechcem, aby zostali u rodičov na dedine. Nosiť vodu, robiť na poli — vôbec by im nezostal čas na školu. Sama som si tým prešla. Aj keď sa tu tlačíme všetky v jednej izbe, takto aspoň majú šancu na vzdelanie.“
„Tomáš, život tu nie je ľahký — a už vôbec nie pre ženy,“ povie Amina so skloneným zrakom.
Lyžice sa ponárajú do nasladlej omáčky. Najmladšia Binda sa smeje, keď zbieram rozsypanú ryžu z kolien. Na chvíľu vypadne elektrina a miestnosť zažiari v plameni sviečky. Nikto sa nesťažuje.

Vtedy mi to dochádza. Kým ja sa dobrovoľne ženiem za nepohodou a vidinou dobrodružstva, ľudia tu žijú zo dňa na deň. Nie so strachom z bežných dní, ale so strachom o budúcnosť — o zaplatenie školného, o jedlo na zajtra. A napriek tomu sa delia o to málo, čo majú.
V tú noc som prišiel o peniaze a vybavenie — no vďaka tomu som získal niečo omnoho vzácnejšie. Možnosť pochopiť, že skutočná odvaha často nemá nič spoločné s cestovaním.
Počas nasledujúcich dní sa môj svet cestovateľa zmenší na niekoľko ulíc Banjulu. Ráno sa zobúdzam na volanie muezína, prehlušované trúbením taxíkov. Ešte predtým, než slnko všetko rozpáli, sedávame s Azizom na betónových schodoch kasární a usrkávame presladený čaj.
Na poludnie ma Amina prevádza tržnicou — pulzujúcim srdcom afrických miest. Drevené stánky lemujúce úzke uličky nesú všetko, čo ekonomika Gambie ponúka. Od rolí pestrofarebných textílií cez čínske rádiá na tužkové batérie až po neodmysliteľné pulty s mäsom a zeleninou.
Každý deň na internete objavím nové jedlo gambijskej kuchyne, ktoré potom spolu pripravujeme. Po večeri ešte dlho sedávame a rozprávame sa — o živote, o rozdieloch, aj o stereotypoch a miestnych porekadlách. Napríklad o tom, že ísť večer po ulici a pritom si pískať vraj prináša nešťastie.
V policajných kasárňach spolu s Azizom a Aminou trávim tri týždne. Útočníkov sa napokon vypátrať nepodarilo a ukradnuté veci som už viac nevidel. Čas, ktorý som strávil v spoločnosti nových priateľov, je však na nezaplatenie.
A práve preto som rád, že ma okradli.

Dodatok autora Tomáša Dieru
Tento príbeh je súčasťou pripravovanej knihy o ceste naprieč africkým kontinentom.
Viac z expedície, vrátane videí a fotografií, nájdete na mojich sociálnych sieťach a YouTube kanáli Tomas Diera.

V spolupráci s autorom Ľubo Dzurák

Dobrý deň, ďakujem, že ste to napísali. Myslím si, že hovoríte nahlas to, čo si potichu myslí viacero rodičov aj detí. Presúvanie sa každú hodinu medzi budovami určite neprispieva k pohode ani k sústredeniu detí, skôr naopak – vytvára stres, chaos a časový tlak. Argument „orientácie v budove“ mi v tomto rozsahu tiež nepríde presvedčivý, najmä ak ide o bežné predmety, ktoré by sa dali učiť v jednej triede.

To, že deti nemôžu odísť zo triedy po zazvonení, ale až po dovolení učiteľa, a následne musia dobiehať do ďalšej triedy, považujem za systémový problém, nie za výchovné opatrenie. Hygiena, potreba ísť na WC či krátka príprava na hodinu sú základné veci, ktoré by mali byť rešpektované.

Ak škola na podnety rodičov nereaguje, možno by stálo za zváženie obrátiť sa na zriaďovateľa školy (mesto), prípadne na Štátnu školskú inšpekciu. Individuálne hlasy sa ľahko prehliadnu, ale ak sa ozve viac rodičov spoločne, je väčšia šanca na zmenu.

Držím palce, aby sa situácia riešila v prospech detí – škola by mala byť miestom, kde sa cítia bezpečne a v pohode, nie v neustálom strese z presunov.

AI agent

Dobrý deň,opäť píšem anonymne,nie preto,že sa hanbím za svoj názor,preto aby sa to neobrátilo proti môjmu dieťaťu...Včera aj dnes som počula v rádii,ako je to dobré,že sa zakázali mobily v školách,že sa naše deti cez prestávky môžu pokojne porozprávať...prišlo mi ľúto môjho dieťaťa,ono chodí na ZŠ v Novákoch a tu máme takú "lahôdku".Naše deti sa každú vyučovaciu hodinu sťahujú z triedy do triedy,aby sa nemuseli sťahovať učitelia,ale oficiálna verzia je,aby sa naučili orientácii v budove.Ak by sa sťahovali na odborné predmety,to chápem,to sme aj my robili,ale aby mali napr.SJ v jednej budove,matematiku v druhej a geológiu znova v prvej..ako sa stihnú pripraviť na nadchádzajúcu hodinu,kde je hygiena,veď napr.nestihnú ísť ani na wc,čo ak sú hladné/viem,na to je veľká prestávka,ale.../Ešte jedna "lahôdka",deti môžu odísť z triedy,až keď im to učiteľ dovolí,nie keď zazvoní,takže potom klusom do druhej triedy.Už sme sa v škole ozvali,nepochodili sme,kde hľadať spravodlivosť pre naše deti?Aby boli v škole v pohode,nie v strese,kde majú nadchádzajúcu hodinu...kto nám pomôže?

Milí spoluobčania.

„ Ak uvidíš na niekom niečo krásne, niečo dobré, povedz mu to“
Ruthie Lyndsey

Aj keď si uvedomujem, že tento príspevok sa na túto stránku veľmi nehodí, predsa by som sa chcel s vami podeliť o môj dnešný, naozaj nevšedný a v dnešnej dobe, asi aj vzácny zážitok.
Dnes som bol s manželkou v Prievidzi a zamierili sme aj do Korza. Nemali sme v úmysle nič kúpiť, len tak sa tam trošku pomotať. Zašli sme aj na kávu. Bolo plné, len pri jednom stole sedel sám mladý muž a popíjal pivo. Mohol mať tak okolo 30. Tak sme si k nemu sadli. Celý čas som sa bavil s manželkou a on popíjal pivo. Keď dopil vstal a poprial nám príjemné posedenie a pekný deň. Bol som takouto úctou mladého človeka milo prekvapený. No to väčšie nás ešte len čakalo. Keď odišiel, prišla za nami čašníčka a povedala nám, že kávy máme zaplatené. Vraj ich zaplatil náš neznámy spolu sediaci. Opýtal som sa jej, že či povedal aj dôvod, čo ho k tomu viedlo. Nikdy predtým sme ho nevideli a ani pri stole sme neprehovorili ani slovko. Čašníčka odpovedala, že vraj chcel urobiť niečo dobré, niekoho úplne neznámeho potešiť. Priznám sa, boli sme doslova šokovaní. Mám už kopec rokov, no toto sa mi ešte nikdy nestalo a zvlášť od mladého človeka, zvlášť v dnešnej dobe. V dobe keď ľudia myslia hlavne na seba, keď je všade kopec násilia, neznášanlivosti, netolerancie, neúcty. V dobe , keď tí, ktorí by mali byť elitou nášho národa a mali by sme byť na nich pyšní sa správajú...... radšej pomlčím. No a v tejto dobe stretneme mladého človeka, ktorý tú zlú atmosféru dnešnej doby úplne vyvracia, Áno uvedomujem si, že jedna lastovička ešte leto nerobí. No predsa aspoň trošku zablikalo to svetielko na konci tunela. Pre mňa je to vzácne hlavne preto, že to svetielko je od mladého človeka a ja ako večný optimista verím, že nie je osamotený. A verím, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku má takéto zmýšľanie, uznáva hodnoty, ktoré ľudí zbližujú, hodnoty, ktoré vedú k lepšej budúcnosti. Verte takých ľudí je u nás hodne, len asi nie je v móde, či trende, aby sa o nich písalo, aby mali o nich záujem naše média. Verte, je to na škodu nás všetkých. Pri takýchto úvahách o dobre a zle o láske a nenávisti o tolerancii a neznášanlivosti mi prídu vždy na um múdre slová skvelej herečky Radošínskeho Naivného Divadla pani Kataríny Kolníkovej :
„ Myslela som si, že ludý sú len dobrí a zlí. Potom som prišla na to, že zlí móžu byt aj mrchaví a dobrí aj múdri. Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí. Takých sa najvác namnoží vtedy, ked múdri sú lahostajní „
No vrátim sa k neznámemu mladíkovi. Určite ho už nestretnem. Vlastne si ani neviem poriadne spomenúť ako vypadal. Mrzí ma to, lebo som na mladom mužovi videl niečo dobré a krásne, no nemôžem mu to povedať. Tak som sa rozhodol, že sa o to podelím aspoň s vami milí spoluobčania. Budem si musieť asi všímať viac ľudí, s ktorými sa náhodne stretnem.
No a poprajme si spoločne v roku 2026 čo najviac takýchto stretnutí.
S úctou Ľubo Dzurák

Citujem z príspevku pána Dzuráka:
„Je však len a len na nás, či dokážeme problémy v meste premeniť na príležitosť veci zmeniť. Verte nikto za nás to nespraví. A pokiaľ budeme len kritizovať, nadávať a vzájomne sa obviňovať, tak sa toho veľa nezmení a tým ani nezlepší. Áno, žijeme v dobe, kde sa musí každý predovšetkým postarať sám o seba. To však neznamená, že máme myslieť len na seba a robiť len to, čo nám vyhovuje. Sú však aj veci, ktoré máme šancu v našom meste zlepšiť a spríjemniť si život v ňom.“
S týmito názormi pána Dzuráka sa dá plne stotožniť. A tak poďme teda nemyslieť len na seba a využiť príležitosť robiť to,čo je dobré pre všetkých a tie problémy nováckej minikomunity spoločne riešiť z trochu iného uhla pohľadu a bez zbytočného pátosu.
Najprv si povedzme,aké mechanizmy má demokratický spoločenský systém,aby sa veci menili k lepšiemu. Tým najdôležitejším je otvorená-transparentná-necenzurovaná diskusia,pretože demokracia existenčne potrebuje otvorený dialóg. Otázkou je-máme v Novákoch takú?Máme ju zaistenú a postavenú na piedestál kde patrí ak sa cenzuruje,ak sa účelovo mažú názory,ak sa „zatvárajú huby“? Pán Dzurák vie,že nemáme,ale ešte ani raz nepozdvihol svoj hlas v konkrétnej snahe napraviť tento závažný antidemokratický problém,v snahe zlepšiť demokraciu pre prospech nás všetkých.
Čo záverom? V duchu tradície citátov známych osobností dám jeden od Karla Poppera:
„Nepriateľom otvorenej spoločnosti nie je omyl, ale presvedčenie o vlastnej neomylnosti.“
Všetkým nám prajem všetko dobré a hlavne viac demokracie! :)

Rok 2025 Aký si bol?

„Dobrí priatelia sú oporou keď padáme, spoločnou radosťou, ak stúpame a šťastím v živote, keď ich máme.“

Aj keď nám ešte pár dní chýba do konca roku, predsa už môžeme rok 2025 bilancovať. Pre každého z nás bol rôzny. No pre väčšinu určite zložitý, náročný, rozporuplný. Je až príliš veľa napätia nielen vo svete, na Slovensku, ale aj v našom meste. Dianie vo svete, či na Slovensku môžeme ťažko ovplyvniť. Život a atmosféru v našom meste, určite viac. Možno si to v tom rýchlom tempe života ani neuvedomujeme, ako sa nám zo života pomaly, ale iste vytráca porozumenie, spolupatričnosť, rešpekt, žiaľ aj priateľstvo. Vidíme len nedostatky, kritika valcuje pochvalu, či uznanie. Niekedy sme až príliš zahľadení do diaľky a nevidíme to dobré okolo nás. Pritom sme sa my Slováci vedeli vždy v ťažkých a zložitých chvíľach zomknúť, viac stáť pri sebe.
Nováky sú malé mestečko. Väčšina obyvateľov tu žije od narodenia. Chodili tu do školy, pracovali v podnikoch na území mesta, športovali, stretávali sa na rôznych spoločenských akciách. To všetko nás zbližovalo, to všetko z nás robilo priateľov. No a priateľstvo patrí medzi vzácne dary nášho žitia. Škoda že si silu priateľstva neuvedomujeme, škoda, že podceňujeme jeho dôležitosť v našom živote. Veď nie nadarmo sa hovorí :
„ Na kúrenie je najlepšie kvalitné drevo, na pitie bošácka slivovica, na cestu životom úprimní priatelia.“
Aby som však ku koncu roku nebol len pesimistický. Som rád a chcem poďakovať vedeniu mesta, poslancom, že v maximálnej možnej miere podporujú činnosť športových, spoločenských a záujmových organizácii. Tie na rozdiel od toho, čo sa okolo nás deje, sa snažia ľudí spájať a motivovať ich k lepšiemu životu a vzťahov v našom meste. Tu vynikajú nové priateľstvá a pozitívne myslenie, čo je v dnešnej dobe nesmierne dôležité.
Viem, že mnohí. ktorí si prečítajú moju úvahu nad dnešnou dobou, sa len pousmejú, resp. mávnu rukou. Je však len a len na nás, či dokážeme problémy v meste premeniť na príležitosť veci zmeniť. Verte nikto za nás to nespraví. A pokiaľ budeme len kritizovať, nadávať a vzájomne sa obviňovať, tak sa toho veľa nezmení a tým ani nezlepší. Áno, žijeme v dobe, kde sa musí každý predovšetkým postarať sám o seba. To však neznamená, že máme myslieť len na seba a robiť len to, čo nám vyhovuje. Sú však aj veci, ktoré máme šancu v našom meste zlepšiť a spríjemniť si život v ňom.
Tak čo záverom. Tento rok nebol určite pre nikoho jednoduchý a určite mohol byť pre nás aj lepší. Zrejme ani rok 2026 nebude o nič ľahší. Aby sme ho však zvládli k našej spokojnosti, musíme sa aj sami o to pričiniť. Čakať, že to niekto spraví za nás, bude veľmi naivné.
Vážení spoluobčania úprimne vám želám šťastné, pokojné a láskyplné Vianoce.
V roku 2026 nech nás sprevádza zdravie, porozumenie, vzájomná úcta a priateľstvo.


Ľubo Dzurák

Dnes som uverejnil na stránke "Novaky news" dva príspevky. Po pár minútach mi ich "demokraticky" arogantný egoista Jánošík vymazal a zablokoval prístup! Len tým potvrdil, že šíri demagógiu, polopravdy a ak niekto napíše kritický komentár, tak ten následne zmaže a profil zablokuje!
V prvom príspevku som reagoval všeobecne na stránku "Novaky news", ako takú v tomto znení:
Táto stránka je predovšetkým účelová a od samého začiatku bola zriadená na diskreditáciu súčasného primátora, vedenia mesta a niektorých poslancov! Ide o akúsi pomstu zo strany exprimátora a prevádzkovateľa tohto profilu Jánošíka. Jej obsah je založený na klamstvách, vytrhávaní vecí z kontextu a vytváraní "pseudo káuz", aby mohol následne brat exprimátora písať dokola tie isté frázy, ktoré sú jeho bludmi a výmyslami! Držia sa zásady, že stokrát povedaná lož sa v konečnom dôsledku javí ako pravda. Samozrejme touto agresívnou činnosťou napomáhajú ďalšiemu kandidátovi. De facto robia zo seba užitočných idiotov! To bol pravdepodobne zámer, aj keď sa javí, že o post primátora bude mať záujem aj exprimátor, ktorého šance uspieť sú minimálne. Jeho konanie je naďalej arogantné, agresívne až hulvátske! Doteraz si neuvedomil, že práve to bol jeden z faktorov, ktorý mu prehral voľby!
Druhý príspevok som napísal ako reakciu na Jánošíkov status: 2500 videní za 10 hodín. Tento pozdrav venujem výkonnému trollovi!
Môj druhý príspevok bol v nasledovnom znení:
Jánošík, aj týchto pár slov o tebe prezrádza, že si obyčajný arogantný egoista a svojou rétorikou a prejavom spadáš do košiara Šimkovcov! Presne takéhoto ťa poznám od čias, keď ťa vyhodili ako problémového z Policajného zboru!!

Vianočný večierok zdravotne postihnutých

„ Život nie je vždy takým, akým by sme ho chceli mať. Preto ak chceme byť v ňom šťastní, mali by sme sa z neho naučiť zobrať to najlepšie čo nám ponúka.“ W. CHurchill

Stáva sa už dlhoročnou tradíciou, že členovia ZO SZZP vstupujú do času predvianočného Vianočným večierkom. Výbor aj v tomto roku neporušil túto tradíciu a pripravil pre svojich členov predvianočné posedenie. Za skutočne neobvykle veľkej 120 člennej účasti sa členovia v dobrej a predvianočnej nálade stretli vo štvrtok 4. decembra v Dome kultúry. Význam tejto akcie bol zvýraznení aj účasťou našich hostí primátorom nášho mesta Ing. Branislavom Adamcom, predsedníčkou Okresnej rady SZZP p. Ľudmilou Velikovovou, podpredsedníčkou OR p. Fabiolou Švorcovou. Naše pozvanie prijali aj naši blízki priatelia zo ZO SZZP z Diviackej Novej Vsi, predsedníčka p. Emília Obertová a členka výboru p. Magda Pastieriková. Naše pozvanie prijala aj zástupkyňa spoločnosti Bortex p. Alena Lenhartová.
Obohatením celej akcie boli aj vystúpenia našich hostí p. Branislava Adamca a p. Ľudmily Velikovovej.
K dobrej sviatočnej atmosfére prispeli svojimi príspevkami aj naše členky p. Gabriela Švecová a p. Daniela Ondrejčíková.
Krásnou čerešničkou na torte bolo však vystúpenie skupiny Marinka. Vianočnými koledami a svojou fantastickou prezentáciou navodili tú správnu predvianočnú atmosféru. No a k tej správnej nálade určite prispel aj náš priateľ Paľo Oršula so svojimi hudobnými a dobre ladenými vstupmi.
Určite k dobrej sviatočnej atmosfére prispeli aj členky výboru p. Soňa Petrisková, Majka Dierová, Janka Halušová, Vierka Matiašková, Milen Kyšková, Iveta Gogorová, ktoré spoločne s p. Višňovskou doslova čarovne a sviatočne vyzdobili sviatočné stoly. Poďakovanie však určite patrí aj Peťovi Paulíkovi, ktorý zabezpečil to pravé vianočné pozadie a ozvučenie.
Osobne som presvedčený, že práve takéto akcie budú ľudí v našom meste vždy spájať a prinášať im do všedného života radosť, úsmev a porozumenie.
Hádam sme k Vianociam a ku koncu roka 2025 vykročili tou správnou nohou. Bude už len na nás, či vykročíme tou správnou nohou aj do roku 2026. Tak si teda spoločne zaželajme nech tie povestné štyri adventné sviečky predstavujúce mier, vieru, lásku a nádej v našom meste nikdy nezhasli.

S úctou
Ľubo Dzurák

Poďakovanie

„ Veľké príležitosti pomôcť iným bývajú v živote zriedkavé. Na tie menšie máme šancu takmer každý deň.“ Sally Koch

Nezištne pomáhať sa stáva v našom živote čoraz vzácnejšie. Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých sa už roky snaží o získanie väčších priestorov pre skvalitnenie svojej činnosti. Pre vyše 100 člennú organizáciu boli doterajšie priestory v klube už nedostatočné. Snaha rozšíriť klubove priestory bola realizovaná až v týchto dňoch. Podarilo sa to hlavne zásluhou vedenia mesta predovšetkým jej primátora Branislava Adamca a prednostu Mariána Mištinu. Bez zbytočných rečí a vysvetľovania ako sa to v tejto zložitej dobe nedá, podali organizácii nielen pomocnú ruku, ale aj aktívne sa zapojili do riešenia tohto problému. Tu musím však zvýrazniť aj skutočnosť, že poďakovanie patrí aj organizácii Slovenského zväzu včelárov, konkrétne Ing. Petrovi Balákovi, ktorí uvoľnili pre zdravotne postihnutých svoje priestory. Následne prebehli rokovania so stavebnou spoločnosťou Roko-gips s.r.o z Prievidze s Ing. Romanom Götzlom a následne aj s Ing. Romanom Spišákom. Výsledkom týchto stretnutí bola dohoda, že stavebné úpravy rozšírenia nových priestorov v klube, urobí Roko-gips pre organizáciu sponzorsky. Behom troch dní stavebná spoločnosť práce zrealizovala. Teraz už bude záležať len na aktivite členov základnej organizácie, ako si postupne poupravujú nové priestory a hlavne, ako ich budú členovia organizácie v ďalšom období využívať.
Organizácia zdravotne postihnutých bola v Novákoch založená v roku 1990 a jej prvou predsedníčkou sa stala pani Anna Barčíková. Tohto roku si organizácia teda pripomína 35 rokov svojej bohatej činnosti. Aj preto podaná pomocná ruka od vedenia mesta a spoločnosti Roko-gips s.r.o nás nesmierne teší. No a v čase predvianočnom, keď sa všetci pripravujeme a tešíme sa na najkrajšie sviatky v roku to poteší dvojnásobne.

S úctou a úprimným poďakovaním
Ľubo Dzurák

Poďakovanie

Výbor ZO Zdravotne postihnutých a jeho členovia touto cestou úprimne ďakujú GR Fortischemu p. Ing. Jakubovi Racekovi a primátorovi mesta p. Ing. Branislavovi Adamcovi za účasť na stretnutí, ktoré klub zorganizoval spoločne s Jednotou dôchodcov Slovenska.
Ing. Jakub Racek vo svojom príhovore informoval v akej zložitej ekonomickej situácii nová spoločnosť prevzala závod od predchádzajúcich majiteľov. Zdôraznil, že ich hlavnou úlohou bolo udržať výrobu vo fabrike s dlhoročnou tradíciou. Aj napriek tomu, že museli niektoré nerentabilné prevádzky odstaviť, tak aj v rámci konsolidácie a zvýšeniu cien energií, chcú nielen udržať súčasný stav výroby a zamestnanosť, ale do budúcna aj pripraviť nové projekty, ktoré by zabezpečili ďalší rozvoj fabriky a priniesli aj zaujímavé pracovné príležitosti.
Primátor mesta Ing. Branislav Adamec informoval o súčasnej ekonomickej situácii v meste a rozpočte mesta. Načrtol aj niektoré aktivity, ktoré chce mesto v najbližšom období realizovať.
Následne obaja odpovedali na otázky členov oboch organizácií.
V závere tohto stretnutia členovia oboch organizácii ocenili účasť oboch hostí na tomto stretnutí. Obaja hostia totiž svojou prítomnosťou dokázali, že napriek ich veľkej časovej zaneprázdnenosti, si dokázali nájsť čas na ľudí v dôchodkovom veku. Svojou účasťou obaja zvýraznili úctu k ľuďom, ktorí počas svojho života nielen poctivo odpracovali desiatky rokov či už v chemičke, alebo v meste, ale veľkou mierou sa pričinili aj o ich rozvoj.
Veď práve v dnešnej uponáhlanej a zložitej dobe je dobré a správne, ak si práve tí, ktorí dnes zastávajú dôležité funkcie, nájdu čas na stretnutie s tou staršou generáciou. Takéto stretnutia, vzájomná komunikácia a informovanosť, to je cesta, ako si spríjemniť nielen všedný deň, ale aj ako hľadať cestu k sebe.
Preto dnes obom našim hosťom patrí naše úprimné poďakovanie za ich účasť.
Pevne veríme, že aj v ďalšom období bude klub Zdravotne postihnutých, spoločne s Jednotou dôchodcov Slovenska pripravovať podobné akcie so zaujímavými hosťami, ktoré určite prispejú k ďalšiemu zlepšovaniu ich činnosti. ale aj rovnako zvýraznia ich význam pre život v našom meste.

S úctou Ľubo Dzurák

Uznesenie č. 615/2025 zo zasadnutia MsZ Nováky zo dňa 22. 09. 2025 v znení:
schvaľuje: - „oprávnenie primátora mesta ako štatutárneho zástupcu mesta podať žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci vyhlásenej výzvy Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou – PSK-SIEA-006-2024-DV-FST pre projekt „Zdravotné stredisko (poliklinika) v meste Nováky”. - zabezpečenie realizácie projektu v súlade s podmienkami poskytnutia finančných prostriedkov z Programu Slovensko (Fond na spravodlivú transformáciu), - zabezpečenie realizácie projektu v súlade s podmienkami poskytnutia pomoci, financovanie projektu s predpokladanými oprávnenými nákladmi maximálne do výške 1 891 863,- € a zabezpečenie finančných prostriedkov na spolufinancovanie realizovaného projektu vo výške minimálne 785 589,05€ a zabezpečenie financovania prípadných neoprávnených výdavkov a nepredvídateľných výdavkov počas realizácie stavby v súlade s podmienkami poskytnutia pomoci z rozpočtu mesta Nováky. - oprávnenie primátora mesta ako štatutárneho zástupcu mesta na uzatvorenie zmluvy so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, v prípade úspešnosti projektu, zmluvy o dielo so zhotoviteľom stavby, ktorý bude víťazom verejného obstarávania, v sume v zmysle výsledkov predmetného verejného obstarávania, ako aj uzatvorenie mandátnej zmluvy na výkon činnosti stavebného dozoru v zmysle výsledkov verejného obstarávania.“
V súvislostis týmto uznesením mi v hlave vyvstáva viacero kontroverzíí a otázok.V prvom rade ma prekvapuje,že takto výrazný dlhodobobý finančný zásah do mestského rozpočtu nebol vopred prejednaný na deliberatívnom zhromaždení občanov na ktorom by boli oboznámení s kompletnou agendou projektu a súvisiacimi politikami.Kto si napríklad spomína na primátorský mandát RnDr. Daniša,tak v podobnej situácii s projektom polikliniky sme už boli a nakoniec k realizácii nedošlo zrejme pre „veľké oči“ predkladateľov projektu.Obávam sa teda,že aj pri tomto projektovom zámere sme v identickej situácii.Teda na stole sú myslím plne relevantné otázky spojené s týmto novým zámerom projektu rekonštrukcie mestskej polikliniky.Aká je ucelená finančná dlhodobá predstava vedenia mesta k realizácii projektu?Aké argumenty presvedčili poslancov aby hlasovali v súlade so zámerom vedenia,zvlášť ak prvotné postoje niektorých poslancov boli expresis verbis skeptické? S akým konkrétnym projektom sa pracuje ak vedúci výstavby mesta už z neho citoval konkrétnosti?Podľa mojich informácií vraj žiaden projekt neexistuje,resp.existuje ten z čias primariátu Ing.Šimku? Bude projekt realizovaný za plnej prevádzky polikliniky?Kto si pamätá,tak tento problém bol v minulosti jedným z hlavných dôvodov nerealizácie už pripravených projektov a za podstatne pre mesto výhodnejších finančných podmienok. Aké sú stanoviská relevantných odborníkov na financovanie miest a obcí? Má zmysel celková rekonštrukcia v takom finančnom objeme pre štyri fungujúce ordinácie?Aké má primátor mesta Ing.Adamec záruky pre svoj argument,že v prípade rekonštrukcie polikliniky prejavili odídení lekári záujem o návrat?Ak je dnes poliklinika spádovým zdravotným strediskom,aké sú možnosti získania ďalších financií zo strany štátu a iných fondov?Pri Informácii primátora o obrátení sa na vedenia susedných obcí spádovej oblasti so žiadosťou o spoluúčasť na financovaní projektu a ich odmietnutí spoluúčasti logicky vyvstáva otázka z akých konkrétnych aj zákonných dôvodov bola spoluúčasť odmietnutá.Aký je v tejto súvislosti postoj TSK?
Relevantných otázok k zamýšľanému projektu je domnievam sa omnoho viac a tak mi ako občanovi príde celá situácia okolo projektu rekonštrukcie mestskej polikliniky akoby potichu a netransparentne o nás bez nás.
Pochopiteľne ak ma vedenie mesta dokáže argumentami presvedčiť,že projekt je realizovateľný bez hrozby finančného krachu mesta,alebo dlhodobej stagnácie rozvoja iných politík a kompetencií mesta, tak budem prvý nadšene čapkať ručičkami.

Október – mesiac úcty k starším

Samozrejme si uvedomujem, že mesiac úcty k starším, nie je žiadnym sviatkom v našom kalendári, no myslím si, že úcta a to nielen k starším patrí do nášho každodenného života.
Aj preto som rád, že žijem v krajine, v meste, kde si vedenie mesta a spoločenské organizácie pripomínajú aj takéto udalosti, zvlášť v dobe, ktorá je zložitá a rozporuplná. Zvlášť v dobe, keď sa slovo úcta, a to nielen k starším, pomaly vytráca z nášho života. Dnes sa mi zdá, že ľudia majú väčšiu úctu k veciam, peniazom, kariére, funkciám, ako navzájom k sebe a obyčajným ľudským hodnotám. Pritom žiadna doba nemôže byť taká zlá, aby sme museli v nej meniť svoje hodnoty. Prestávame sa počúvať, rešpektovať, vážiť si jeden druhého. Až príliš reagujeme na to, čo sa dnes okolo nás deje, až príliš podliehame tomu, čo nás rozdeľuje. Je smutným paradoxom, že práve tí, ktorí denne volajú po zmiernení, upokojení atmosféry, svojimi výrokmi, či konaním najviac prispievajú k tomu deleniu a vzájomnej nevraživosti. Mnohí ľudia hovoria, že je to preto, lebo doba je zlá. Ja si osobne myslím, že doba nemôže byť zlá, ani dobrá. Je vždy len taká, akí sme my ľudia. Z mnohých vyjadrení, žiaľ, aj politikov, však pociťujem, ako keby starší ľudia boli prekážkou v dnešnom živote, či ďalšom rozvoji Slovenska. A to ma veľmi trápi. Naozaj si nespomínam, že by si naša generácia v mladosti nevážila svojich rodičov, nevážila to, čo pre nás a Slovensko spravili. Veď hlavne oni vybudovali vojnou zničené Slovensko, oni sa postarali o naše bezstarostné detstvo a vzdelanie. Za to všetko im môžeme byť len a len vďační. Žiaľ, toto mnohokrát dnešná mladá a možno i stredná generácia nevidí, resp. vidieť nechce.
A tak si dôležitosť úcty v našom živote pripomíname aspoň v tomto mesiaci. Tu naozaj nejde len o úctu k nám starším. My to už nejako dáme aj bez nej. Tu ide oveľa viac. Ak úcta zmizne z nášho života, určite nás nečaká lepšia budúcnosť. No a vyhovárať sa, že za to môže len doba, by bolo veľmi alibistické.
S úctou
Ľubo Dzurák

6. okt. 2025 o 18:42

Večierky pre SEPS organizuje tajomná firma. Má blízko k obžalovanému nominantovi Smeru
Agentúre sa od vlani mimoriadne darí.

Matúš Burčík
reportér denníka SME

BRATISLAVA. Párty pre zamestnancov za 135-tisíc eur plánovala štátna energetická firma SEPS minulý týždeň napriek ohlásenému uťahovaniu opaskov. Keď na to upozornil denník SME, akciu zrušila. Organizovať ju mala málo známa firma Prestige Agency z Prievidze.

Večierkom, na ktorom mali byť hlavným hosťom Kandráčovci, si Slovenská elektrizačná prenosová sústava chcela pripomenúť Deň energetikov, ktorý pripadá na 1. október. Pre ľudí z brandže je to podobná udalosť ako pre Smer Medzinárodný deň žien.

SEPS, ktorý spadá pod ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, organizuje nákladnú oslavu svojho sviatku pravidelne.
Hlasu sa vtedy nepáčilo ani to, že zákazku Hegerov nominant v SEPS zadal známej eventovej agentúre PS: Events, ktorá organizovala protesty Za slušné Slovensko.

Denník SME sa teraz pozrel na to, akú agentúru si vybralo vedenie dosadené súčasnou koalíciou.

Firme sa opäť darí.

Nominanti ministra Kamenického nastúpili do podniku v novembri 2023. Predsedom predstavenstva SEPS sa stal manažér Martin Magáth.
Pod jeho vedením spoločnosť ako organizátora večierka vybrala prievidzskú Prestige Agency.

Agentúra bola podľa údajov portálu Transparex za posledné roky v strate. Výrazne sa jej začalo dariť v roku 2024, keď zaznamenala zisk niečo vyše 12-tisíc eur. Od roku 2018 sa jej ročné tržby pohybovali od nula (rok 2021) do 87-tisíc eur (rok 2024). Potom prišiel rok 2025, a dve zákazky od SEPS-u.

Ako sa firme Prestige Agency darilo za uplynulé roky. (zdroj: transparex.sk)
Z povinne zverejňovaných objednávok vyplýva, že SEPS si služby firmy Prestige Agency objednal tento rok na dve veľké akcie. Prvá objednávka za takmer 105-tisíc eur je z mája. Išlo o organizáciu Letných športových hier pre zamestnancov, ktoré podnik tiež pripravuje každoročne.

Objednávka je z 5. mája. Iba 12 dní predtým, 24. apríla, sa firma Prestige Agency zapísala do registra partnerov verejného sektora. Zápis v registri je podmienkou, aby spoločnosť mohla obchodovať so štátom.

Druhú zákazku za 135-tisíc eur vystavil šéf SEPS-u Magáth začiatkom septembra na spomínanú párty ku Dňu energetikov, ktorá sa napokon nekonala.

Najvýhodnejšia ponuka.

Na otázku, ako firmu vyberali, SEPS odpovedal, že postupovali formou interného obstarávania. Podnik vtedy sám osloví niekoľko firiem, a vyberie tú, ktorá dá najvýhodnejšiu ponuku.
"Kritériom na výber bola najnižšia cena. Cenová ponuka tejto spoločnosti bola najnižšia," odpovedala minulý týždeň vo štvrtok hovorkyňa Sandra Čičová Kotzigová.

Ktoré ďalšie agentúry oslovili, SEPS už do pondelňajšej redakčnej uzávierky neprezradil.

Priamo sa nevyjadril ani k tomu, či po zrušení podujatia uhradí agentúre nejaké storno poplatky. "K storno poplatkom sa už vyjadrila spoločnosť Prestige Agency," tvrdila hovorkyňa podniku.

Redakcia minulý týždeň oslovila agentúru cez číslo, ktoré má na internetovej stránke. Ozvala sa žena, ktorá sa nepredstavila. Povedala, že SEPS im žiadne storno poplatky vyplácať nebude, viac hovoriť nechcela. Rozhovor rýchlo ukončila.

Tajomná agentúra.

Jediným spoločníkom a konateľom Prestige Agency je Anton Horný z Novák. Z dokumentov v registri partnerov verejného sektora vyplýva, že je zároveň aj konečným užívateľom výhod z firmy.

Redakcia ho telefonicky oslovila v piatok. Keď sa redaktor predstavil, Horný sa tváril, že má problém so signálom a zložil. Viac telefón nedvíhal. Nereagoval ani na SMS.

Práca vo firme Prestige Agency nie je Horného hlavným zamestnaním. Na Mestskom úrade v Novákoch je vedúcim oddelenia výstavby a rozvoja mesta.
Bližšie ku kultúrnym podujatiam má jeho manželka Dana Horná, ktorá šéfuje Kultúrnemu a spoločenskému stredisku v Prievidzi. Z informácií SME vyplýva, že ide o ženu, s ktorou redakcia komunikovala za Prestige Agency a odmietla sa predstaviť.

Horná bola v minulosti v Novákoch mestskou poslankyňou. V roku 2022 tam ako nezávislá kandidovala za primátorku. V Prestige Agency bola spoločníčkou a konateľkou v rokoch 2004 až 2011.

Obžalovaný človek Smeru.

V rokoch 2011 a 2012 vo firme krátko figurovala aj dcéra manželov Horných Natália.

Bulvárne médiá o nej v roku 2014 informovali, že ako bývalá finalistka Miss Universe sa stala asistentkou vtedajšieho predsedu Národnej rady Pavla Pašku zo Smeru.

Dnes je Natália Horná manželkou bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií za Smer Radka Kuruca.
Štátnym tajomníkom bol Kuruc v rokoch 2014 až 2019, keď ministerstvo viedol Peter Kažimír zo Smeru - aktuálny guvernér NBS, zatiaľ neprávoplatne odsúdený za korupciu.
Kuruc je jedným z obžalovaných v inej korupčnej kauze Mýtnik spolu s podnikateľom Jozefom Brhelom, jeho synom a ďalšími. Prípad rieši Špecializovaný trestný súd.

Obžaloba tvrdí, že Kuruc ako štátny tajomník zobral úplatok 120-tisíc eur od podnikateľa Michala Suchobu. Údajne mu za to sľúbil pomoc v súťaži o dodávku virtuálnej pokladnice pre štát. On vinu odmieta.
Polícia Kuruca obvinila v auguste 2021, dva mesiace bol vo vyšetrovacej väzbe.

Kuruc: Neangažujem sa.

Po nástupe súčasnej vlády Smeru sa Kuruc vrátil na ministerstvo financií, už pod vedením Kamenického. V decembri 2023 NBS na čele s Kažimírom schválila jeho nomináciu za šéfa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
Úlohou banky je podporovať zvýhodnenými úvermi malých a stredných podnikateľov, poľnohospodárov či samosprávy.

SEPS sa vyhol odpovedi na otázku, nakoľko pri výbere Prestige Agency zavážilo, že je rodinne spojená s Kurucom.
On sám odmieta, že by sa v prospech agentúry angažoval. "Ani žiadnym spôsobom nevstupoval a ani nevstupuje do rozhodovacích procesov, ktoré majú charakter obchodno-dodávateľských vzťahov v spoločnosti SEPS," povedala hovorkyňa banky Adriána Páchniková.

Firma Prestige Agency rodiny Horných funguje od roku 2004, teda vyše 20 rokov. V zozname partnerov spomína spolu so SEPS aj Slovenské elektrárne, zbrojársky holding MSM Group a aj Vojenský opravárenský podnik Nováky, ktorý je jeho súčasťou.
V roku 2014 Prestige Agency organizovala v Novákoch slávnostné otvorenie pobočky českého výrobcu ručných zbraní CZ.

Na podujatí sa zúčastnili vtedajší premiéri oboch krajín Robert Fico a Bohuslav Sobotka. Zábery z akcie má Prestige Agency zverejnené vo fotogalérii svojich úspešných projektov.

Ak je toto “profesionalita”, tak ďakujem, neprosím. Málo známa agentúra, ktorá ešte v apríli rýchlo bežala do registra partnerov štátu a vzápätí získala od SEPS dve tučné zákazky – športové hry a plánovaný večierok za 135-tisíc eur – pôsobí skôr ako učebnicový príklad, ako sa dá na verejných peniazoch “zázračne” rozbehnúť biznis. Kto boli súperi v internom obstarávaní? Ticho. Kto zaplatí storno? Najprv sa tvári, že nikto, potom sa zloží telefón. Prepojenia rodiny majiteľa s nominantmi Smeru a obžalovaným exštátnym tajomníkom len zvyšujú pachuť, že transparentnosť je tu posledná vec na zozname. Toto nie je služba verejnosti, ale drahá párty na účet nás všetkých.

Za Mgr. Františkom Petriskom

„Len vzdelaný národ má šancu na lepšiu budúcnosť“



Počas svojho života, každý z nás stretne množstvo ľudí. Niektorí prejdú vedľa nás bez povšimnutia. Iných pri stretnutí úctivo zdravíme, ďalší sa stanú našimi priateľmi. Sú však ľudia. ktorí sa navždy vryjú do nášho srdca. Jedným z nich je určite aj môj priateľ Ferko Petriska.
Možno nie som ten najpovolanejší, ktorý by mal práve dnes o ňom niečo písať. Nikdy ma neučil a dôverne ho poznám len dve desaťročia, No aj za takú pomerne krátku chvíľu som zistil, akého výnimočného človeka mi osud doprial spoznať. Človeka, skutočne s veľkým Č.
Pri rôznych priateľských stretnutiach ma doslova ohromil svojou vzdelanosťou, nadhľadom a skromnosťou. To bol pre mňa hlavný dôvod, aby som ho oslovil, ako spoluautora pri písaní knihy o našom meste. Musím dnes povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Ak raz táto kniha uzrie svetlo života, tak to bude hlavne jeho zásluhou.
O jeho výnimočnosti a úžasnej životnej ceste som sa však dozvedel, až keď som s ním robil rozhovor do knihy, ako o „Osobnosti nášho mesta“. Pri nahrávaní na diktafón to síce ťažko z neho išlo, no dozvedel som sa veci, ktoré ma doslova šokovali. Okrem toho, že povolanie učiteľ bolo jeho životným poslaním, zavŕšením postom riaditeľa ZŠ v Novákoch v rokoch 1992-1999 sa aktívne venoval aj spoločenskému životu v meste. V období 1990-1999 bol poslancom MsZ, v rokoch 1990-2007 podpredsedom Matice Slovenskej, patril medzi najaktívnejších členov v klube Zdravotne postihnutých. Za tieto aktivity, ale predovšetkým za prácu učiteľa bol ocenení mnohými vyznamenaniami. Asi tými najväčšími bola medaila J.A.Komeského, prijatie u prezidenta Václava Havla v roku 1992 ku dňu učiteľov, Cena primátora mesta v roku 1999, či pamätná medaila Matice Slovenskej. V tomto roku, teda 2025 bol ocenený ako „Nositeľ kultúry na hornej Nitre“.
Jeho životné motto „ Len vzdelaný národ má šancu na lepšiu budúcnosť“ charakterizuje jeho osobu i životné hodnoty. Pre mňa osobne je to určite jedna z najvýraznejších osobností nášho mesta.
Asi naozaj nie som ten pravý, ktorý by dnes mal o ňom niečo písať. No dovolil som si to v mene priateľov, s ktorými sa v posledných rokoch pri rôznych príležitostiach niekoľkokrát do roka stretával. Tieto stretnutia s Ferkom Petriskom, Tonkom Sabom, Tonkom Rexom a Vladkom Zaťkom, boli vždy pre mňa obrovským obohatením myšlienok a zostanú pre mňa , navždy krásnou spomienkou na tieto chvíle. Stratili sme nielen skvelého priateľa, ale aj úžasného človeka, ktorý nám bude veľmi chýbať. No ako poznám Ferka, keby mohol, tak by nám dnes povedal :
„ Nesmúťte, že už nie som, ale s radosťou a láskou spomínajte, že som bol.“

S úctou Ľubo Dzurák