Dovoľte mi podeliť sa so skúsenosťou z minulého víkendu.
Blížia sa komunálne voľby. Pani Horná, ako jedna z kandidátov na primátora mesta Nováky má na Fb stránku, na ktorej občania, voliči môžu klásť otázky, či žiadať odpovede na tému, určenú pani Hornou.
Minimálne heslo, s ktorým ide do volieb a ktoré sa hrdo vyníma nad jej menom zvádza k tomu, aby si mysleli, že môžu.
Moja skúsenosť je iná. Podotýkam, že som nikoho neurážala, nebola som vulgárna, len som si dovolila mať iný názor (ako povolený). Výsledok – bola som bez milosti vymazaná. Viackrát. A nielen ja.
Po tejto skúsenosti som sa utvrdila v tom, že pridávať sa môžu len srdiečka, tlieskajúce ručičky a prečítať si môžete iba odpovede bez výpovednej hodnoty. Žiadne konkrétne odpovede, ako bude so svojim tímom riešiť ten, alebo onen problém,  v čom sa jej práca bude líšiť, aby dosiahla lepšie výsledky. Nič také som v texte nenašla. Čo už.
Pre tých, ktorí majú záujem, vkladám celé vlákno našej komunikácie, názor nech si urobí každý sám.

https://drive.google.com/file/d/1hYa7BxAPQqrdP7kIPuZmz4nHCaFH9aRh/view?usp=sharing

https://drive.google.com/file/d/1bUaZF9ejZOcFWt93X5SQW3-awfmmYzE2/view?usp=sharing

https://drive.google.com/file/d/1FbKtaC1Dmnjlvvw93dDhQ6fNhnRMsZy3/view?usp=sharing

https://drive.google.com/file/d/1wjnS92o5l0Dd555vbf9n5G65rKiqYHYh/view?usp=sharing

https://drive.google.com/file/d/1CC1bZ7yWyUvMczKzT-pN-jlDFGJVsa6l/view?usp=sharing

https://drive.google.com/file/d/1Fw2l2ZNnbTjCZ2j5wUf9cB9XrWv_3Vc4/view?usp=sharing

Pani Horná, to naozaj ste ma zablokovali na svojom FB profile? Nebodaj vám niekto narušil vašu komfortnú zónu a nervozita rastie? Ešte ani nesedíte v kresle primátorky a už kategorizujete ľudí? Nie je všetko len o pozitívnych príspevkoch cez ružové okuliare a plné srdiečok. Dnes na FB profile "Novaky news" napísal z vášho pohľadu niekoľko negatívnych príspevkov práve o vás a vašom pôsobení v kultúrnom dome profil s označením "Iba Rudo" a hneď dvorní vaši ochrancovia Dana K. a Hajnovič sa snažili situáciu zachraňovať. Snáď sa takých "Iba Rudov" nájde postupne viac a dozvieme sa o vás zaujímavé skutočnosti aj z tej druhej stránky, ktoré by vás mohli diskreditovať a o ktorých pred verejnosťou samozrejme mlčíte!

Nakoľko sa blížia komunálne voľby, dovolím si napísať jednu otázku. Dokázal by nastávajúci primátor vyriešiť otázku chýbajúceho pediatra, všeobecného lekára a zubára? Máme štatút mesta, aspoň oficiálne, ale zďaleka sa nevyrovnáme okolitým dedinám. Nemám na mysli lekára...súkromného..., ktorý vníma pacienta ako klienta, zdroj príjmu. Bohužiaľ spoločnosť pripisuje lekárovi neomylnú autoritu a umožňuje mu vnímať svoje POSLANIE ekonomicky. Možno by si zaslúžili nováčania dôstojnú zdravotnú starostlivosť. Dodnes sú poznačení negatívnym vplyvom chemických závodov a ostatných znečisťujúcicj podnikov ktoré škodia nášmu mestečku roky. Je to ZÁZRAK v dnešnej úpadkovej spoločnosti?

Stretnutie v klube.

„ Z množstva životných ciest sú najkrajšie tie, ktoré nás vedú k sebe.“

Milí spoluobčania,
vo štvrtok 10.9. sme v klube Zdravotne postihnutých opäť privítali vzácnu návštevu. Pozvanie na besedu s našimi členmi prijala MUDr. Jana Džuponová, ktorá je aj poslankyňou MsZ v našom meste. Po úvodnom privítaní sa pani doktorka, skvele pripravenou prednáškou, zameranou na nebezpečenstvo zvýšenia cukru v krvi, teda cukrovky, prihovorila členom ZO. Zvýraznila nebezpečenstvo tejto vážnej choroby predovšetkým u ľudí v staršom veku, ako aj preventívne kroky, ako jej predchádzať. Zdôraznila predovšetkým, aký má veľký význam výber a konzumácia potravín na našom každodennom jedálnom lístku. Práve výberom správnych potravín, môžeme predísť tomuto vážnemu ochoreniu. Pripomenula význam zeleniny, ovocia, rýb, chudého mäsa, niektorých mliečnych výrobkov, ktoré výrazne znižujú možnosť cukrovky. Naopak varovala pred mastnými, údenými výrobkami, lacnými paštétami. Nahradiť biely chlieb celozrnným, dať prednosť cereálnym výrobkom pred sušienkami, baleným pečivom. Zdôraznila aj význam pravidelnej konzumácie jedla v menších dávkach, konkrétne 5 krát za deň. Rovnako odporučila časté prechádzky, nenáročné cvičenie a pohyb. Tých rád a upozornení bolo samozrejme ďaleko viac. Všetky sú veľmi cenné pre udržanie si zdravia aj v neskoršom veku.
Paní doktorka prišla na stretnutie aj s dcérou, ktorá je študentkou medicíny. Počas prednášky práve ona merala záujemcom glukomerom hladinu cukru v krvi.
Samozrejme pani doktorka odpovedala na otázky členov. Určite bola aj milo prekvapená, keď jedna členka ocenila jej liečebné metódy z vlastnej skúsenosti, ktoré výrazne pomohli nielen jej, ale aj manželovi pri liečení tejto choroby.
Počas besedy si pani doktorka prezrela aj fotoknihy o aktivitách ZO. V závere ocenila činnosť celej organizácie a prisľúbila, že aj v budúcnosti opäť príde veľmi rada do klubu.
Rád by som však aj ja pani doktorke v mene celej organizácie, aj prostredníctvom tejto stránky poďakoval za jej účasť, ako aj za vysoko profesionálny prístup k besede s našimi členmi. Pre nás je to nielen spríjemnenie našej činnosti, ale aj zdroj poznania, ako si chrániť svoje zdravie a predchádzať závažným ochoreniam.

S úctou

Ľubo Dzurák

V súčasnosti vám v Novákoch nikto nemôže dať viac, ako vám môže p. Horná sľúbiť! Tá nenecháva nič na náhodu a okrem sociálnych sietí už manipuluje ľudí aj priamo v teréne. A začala rovno v obvode súčasného primátora, kde pravdepodobne pred štyrmi rokmi nebola až natoľko úspešná. Úradujúci primátor je v náročnej situácii. Na jednej strane poskok a užitočný idiot Jánošík cez FB stránku neustále zverejňuje primitívne videá proti nemu, na MsZ ho zasa dvaja hulváti urážajú a klamú, no a na druhej strane p. Horná vyvíja aktivitu po svojej línii. Takže prestaň už Jánošík blúzniť a zavádzať, pretože v Novákoch sa črtá jasná spolupráca Horná - Šimka!!

Medved behá po lese a už sa delí mäso a kto dostane kožu.
Niektoré DD už majú "výhodnú ponuku" na tovar - opatrovateľky na zastupovanie 24/7.
Názov Dom kultúry vraj dýcha starobou, ešte aj názov je komunistický. Pravdepodobne to bude patriť pod Virtutis s.r.o. sídliaca na ul.Bernolákovej č. 632/13...
Koncom augusta bola firma Prestige Agency prepísaná na istého Antona Horného, ktorý vlastníí aj firmu Virtutis a v skutočnosti robí Vedúceho stavebného oddelenia.
A daľšia rošáda:
D.H. nebýva na Duklianskej ulici, ale na Mateja Bela 964/6.
Druhý A.H. býva na Bernolákovej, aj s dcérou. Dcéra býva v skutočnosti v Bratislave. Má muža podnikateľa.
Je vám známa kauza e- pokladne ???)
Píšem o dvoch pánoch s menom A.H. Presne tak, ako je aj na internete. Alebo internet klame ???????
Nuž uvidíme, čo sa z tej rošády vykľuje.
Kto je šikovný, môže si to na internete overiť...

Co dodať k príspevku p. Adamca? To, čo spomenul, je mizivé percento plánov novej primátorky. Nie! nie som zaujatý, ale stačí ísť na tlačovú konferenciu do čakárne u lekára v nemocnici Bojbice. Kým prídete na rad, máte toľko informácií a máte problém to roztrtiediť na podstatné a nepodstatné. Sú veci, kde sa treba aj zamyslieť. Neregistrujem zprávy agentúty JPP, ale, ked sa za tri hodiny nývštevnosť pacientov mení, zameral som sa na informácie, ktoré sa nezávisle od seba objavili počas "tlačovky" bez kamery objavila aspoň 2-3x a tam sa vynorí konštatovanie: "Niečo na tom bude".Jedna taká záležitosť sú opatrovateľky. Ked opatrovateľky nedostali prémie, zapojila sa budúca primátorka, že je to "nedôstojné", že nedostali prémie: "Ked ja budem primátorkou, prémie budete mať. Ja vám ich automaticky pridelím, aj dvojmo. Aj keby to malo ísť z mojich peňazí." (Ved má z čoho.)"
Milé opatrovateľky, len aby ste neboli prekvapené, ked už máte zalepené oči a uši sladkými sľubmi, len aby ste neboli prekvapené. Výrok:"Ziadateľ na opatrovateľku, ktorý je na nohách, ten na opatrovateľku nie je odkázaný" a opatrovateľky si budú musieť zvyknúť zastupovať aj v iných zariadeniach a tam budú aj nočné."... Nuž, uvíme, ako to dopadne.
Názov Dom kultúry je vraj zastaralý- komunistický. Názov Prestyge Agenci je známe a "veľavravné"... Ešte 60 dní...

Verejný činiteľ je povinný strpieť vyššiu hranicu verejnej kritiky.
Predsa ak verejný činiteľ dobrovoľne vstupuje a koná vo verejnom priestore a a záujme a rozhoduje o veciach týkajúcich sa všetkých občanov tak je samozrejmé,že jeho konanie je predmetom verejného záujmu.Čím viac človek vystupuje do verejného života a čím viac jeho konanie ovplyvňuje verejnosť, tým širší je priestor pre legitímnu verejnú kritiku.
To, že sa verejnému činiteľovi a jeho podporovateľom kritika nepáči, nie je dôvodom na jej obmedzovanie!
Práve možnosť občana povedať nesúhlasím s tým, čo robíte je podstatnou súčasťou demokratickej kontroly moci!

O čom to neustále trepeš, zmätený manipulátor Jánošík? Štyri roky dokola útočíte, kopete a osočujete súčasného primátora a tu je výsledok vašej zákernej snahy! Týmto ste akurát tak prestreli p. Hornej červený koberec na úrad! Tá už na svojom profile sľubuje svojim ovečkám modré z neba, ako všetko zrekonštruuje, postaví, ako by mala neobmedzený rozpočet! Populizmus momentálne vyhráva a zaberá, no neskôr príde nepríjemné vytriezvenie! A údajne už aj dôležité miesta na úrade sú rozdané!

Poďakovanie.
„Keď sme zdraví máme tisíc prianí. Keď ochorieme, máme iba jedno.“

Ako predísť zbytočným ochoreniam, ako vplýva slnečné žiarenie na našu pokožku, ako nepodceniť rôzne znamienka na našom tele? O tom všetkom bola veľmi zaujímavá prednáška MUDr. Andrei Mištinovej v klube SZZP. Na pozvanie výboru, bez najmenšieho váhania, prišla medzi členov organizácie vo štvrtok 11.júna. Pani doktorka odborne, veľmi pútavo a zrozumiteľne vo svojej prednáške poukázala na riziká letného opalovania, ktoré môžu vyústiť do vážnych ochorení. Značnú časť venovala aj znamienkam na tele, ako aj preventívnym opatreniam. Zdôraznila význam preventívnych prehliadok, ktorými môžeme predísť následným vážnejším zdravotným problémom. Priniesla zo sebou aj informačné letáčiky, ktoré dostali všetci členovia. V ďalšej časti odpovedala na otázky prítomných.
Jej vystúpenie a následnú doslova ľudskú a bezprostrednú komunikáciu veľmi kladne ohodnotili všetci prítomní členovia. To, že členovia SZZP si vážia takéto vzácne návštevy potvrdila aj ich účasť na tomto naozaj milom, ale aj poučnom stretnutí.
No nielen členovia, ale aj pani doktorka veľmi kladne ohodnotila toto stretnutie. Bola milo prekvapená nielen samotnou účasťou na podujatí, ale aj záujmom členov dozvedieť sa čo najviac, ako si chrániť svoje zdravie. Rovnako bola prekvapená aj aktivitou celej organizácie počas jednotlivých rokoch.
Snahou výboru organizácie zdravotne postihnutých, bude aj v ďalšom období pripravovať podobné stretnutia s významnými hosťami, ktorí dokážu obohatiť a spríjemniť našu činnosť tak, ako to urobila MUDr. Andrea Mištinová.
Pani doktorka, využívame aj priestor na tejto nováckej stránke, aby sme Vám úprimne poďakovali, za váš čas, informácie a dobre mienené rady, smerujúce k ochrane nášho zdravia. Veľmi radi sa s Vami opäť v blízkej budúcnosti stretneme.

S úctou
Ľubo Dzurák

Súhlasím s vami pani poslankyňa Franková.
Veľa ľudí nepozná pozadie a je prekvapená.
Podľa všetkého za machináciami v škole je "budúca primátorka alias neúspešná kandidátka na miesto riaditeľky ZS v Novákoch.
Už sa nezmestí do kože. Casto sa vraj prezentuje výrokom:"Ked budem primátorkou."
Nuž. Cert nikdy nespí. A poslanec Hajnovič robí pre tú vec oslí mostík pre "budúcu primátorku".
Zamyslite sa. Nebola to účelová zlá rada pani(už bývalej) riaditeľke???
Až by sa skutočne stala primátorkou... nemá už pripravenú kamarátku na miesto riaditeľky ZS?
Ludia! Pamätajte! Až sa stane neznáma pani "primátorkou"... ona dostane mesto do nútenej správy. Je na Vás, či jej dáte hlas a podrežete si konár pod sebou...

Dobrý deň

Som úprimne sklamaná a frustrovaná:
- z nesprávneho načasovania - v deň najväčšieho školského podujatia "Dňa rodiny",
- z formy - verejne pred zdesenými žiakmi základnej školy a ich rodičmi,
- z necitlivého prístupu k pani riaditeľke a pedagogickému zboru,
- z celkového prevedenia odvolania pani riaditeľky základnej školy Mgr. Martiny Mišúnovej a ostro sa voči tomu vyhradzujem.

O odvolaní riaditeľky základnej školy som nebola vopred oboznámená, nedostala som priestor na vyjednanie miernejšieho trestu za porušenia hospodárenia základnej školy.

Fakty: Hlavný kontrolór mesta Nováky vypracoval ku dňu 30.04.2026 "Čiastkovú správu z kontroly hospodárenia Centra voľného času Nováky a Základnej školy, Pribinova ul. 123/9, Nováky v roku 2025" a skonštatoval porušenia hospodárenia základnej školy v roku 2025, došlo:
- k prečerpaniu finančných prostriedkov príspevku zamestnávateľa do DDS ,
- k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) Zákona o rozpočtových, pravidlách verejnej správy v celkovej výške 43 497,03 €,
- k nesprávnemu zaúčtovaniu jednej 800 €-vej odmeny
- príjmy základnej školy dlhodobo nepokrývajú výdavky.

Mojou trvalou prioritou a úlohu v poslaneckej práci je pripraviť podmienky a prostredie na pohodové, príjemné, zaujímavé, atraktívne, podnecujúce a projektové vzdelávanie žiakov materskej a základnej školy zapálenými pedagógmi. 30.05.2026 M. Franková

Pozrel som so zo záznamu posledné rokovanie zastupiteľstva a v niektorých momentoch som sa nemohol ubrániť emóciám.Čo mi hlavne pije krv,je nedisciplinovanosť poslancov pri dodržiavaní Rokovacieho Poriadku.Vo viac prípadoch sa rokovanie zmenilo na voľnú diskusiu,nikto sa nehlásil o slovo a hovorili viacerí poslanci naraz,takže som v podstate nerozumel čo hovoria a ako argumentujú. To by sa stávať nemalo vážení! :(

Deň matiek v klube Zdravotne postihnutých.

„ Z množstva životných ciest sú najkrajšie tie, ktoré nás vedú k sebe.“

Je už peknou tradíciou ZO Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Novákoch, že výbor spoločne s členmi si oslavujú Deň matiek, ktorý si každoročne na Slovensku pripomíname v druhú májovú nedeľu. Pravidelné štvrtkové stretnutia členov vo svojom klube, bolo tentoraz v znamení Dňa matiek. Príjemným prekvapením bola účasť členov na tomto podujatí, keď klub bol prakticky celý zaplnený. K dôstojnej oslave prispeli hneď v úvode deti z Materskej školy, ktoré pod vedením riaditeľky Bc. Tatiany Vidovej pripravili, nielen krásny, ale aj dojemný program. Detičky si svojím prednesom a básničkami získali srdcia všetkých prítomných. Možno aj vystúpenie detí, inšpirovalo niektorých členov na pokračovanie programu formou piesní, či vtipnej prózy. Samozrejme takáto oslava sa nemohla zaobísť bez krásnych Slovenských pesničiek. Náš priateľ Paľko Oršula so svojou harmonikou prispel k fantastickej nálade všetkých zúčastnených. Dobrá nálada a úsmevy na tvárach všetkých zúčastnených, bola najväčšou odmenou pre tých, ktorí túto akciu pripravili.
Napriek tomu, že žijeme v zložitej dobe, kde je niekedy viac negatív, ako pozitív, kde sa ľudia začínajú viac uzatvárať do seba, kde kritika mnohokrát doslova valcuje pochvalu, práve takéto akcie sú doslova balzamom na našu dušu. Práve pripomínanie si takýchto sviatkov, organizovanie takýchto akcií dokáže ľudí nielen vytrhnúť z každodenných starostí, ale predovšetkým umožniť im stretávať sa a užiť si spoločne takéto chvíle. Aj preto je dobré, že aj v našom meste sú organizácie a v nich ľudia, ktorí vedia pripraviť akcie, ktoré ľudí spájajú a prinášajú do ich života chvíle, na ktoré si budú vždy radi spomínať.
V živote totiž nestačí len hľadať, treba to aj nájsť. Nestačí len vedieť, treba to aj uplatniť. No a nakoniec, nestačí len chcieť, treba to aj urobiť.

S úctou Ľubo Dzurák

Myslím, že mesto Nováky ešte nikdy nebolo v takom úpadku, aký momentálne zažíva. Žiadne služby, chýba pediater, všeobecný lekár, zubár. Mestské priestory by malo mesto ponúkať do prenájmu za symbolické euro, aby vôbec niekto prejavil ochotu s chcel v tomto meste podnikať. Objektívne príčiny, systémové nariadenia...toto občanov vôbec nezaujíma. Chceme vidieť zastupiteľstvo, ktoré sa riadi sedliackym rozumom a hľadajú sa riešenia. V obciach a dedinách to vedia. Mesto je obkolesené priemyslom a nováčania z toho neprofitujú. Naopak.

Milí učitelia, pedagogickí pracovníci.

„ Umenie vládnuť sa nezakladá na sile, či opatrnosti, ale na múdrosti.“
Jan Amos Komenský

Určite nie som ten naj povolanejší, kto by mal ku Dňu učiteľov niečo napísať na túto našu stránku. Na strane druhej, som však hlboko presvedčený, že niečo napísať treba. Aj keď som nechodil v Novákoch do žiadnej školy, mám medzi učiteľmi niekoľko priateľov, niekoľko známych, niekoľko tých, ktorých si vážim a som vďačný osudu, že som ich mohol osobne spoznať.
Samozrejme, tak ako každý, aj ja som postupom veku menil názor na učiteľov. Inak som ich vnímali ako žiak, inak ako rodič a inak teraz, keď sa s nimi stretávam, resp. komunikujem v mojom veku. Život je proste zmena, kde je celkom prirodzené, keď meníme názory i pohľady na veci okolo nás. Je úplne samozrejmé, že to, čo sa okolo nás deje, čo nás obklopuje, má vplyv na naše názory a myslenie. Žiadna doba by však nemala byť taká, aby sme v nej museli meniť svoje presvedčenie a hodnoty. Hodnoty, ktoré sme získali v rodine, ale aj škole. Mnohé z nich sme získali práve vďaka našim učiteľom, ktorých cieľom bolo a verím, že aj dnes je, pripraviť žiakov čo najlepšie, na cestu života, na zdolávanie prekážok, dosiahnutia ich životných cieľov a túžob. Aj preto sa hovorí a ja sa s tým plne stotožňujem, že učiť, nie je pre učiteľov povolaním, ale poslaním. Poslaním, kde nadobudnuté vzdelanie, by malo zabezpečovať náš lepší, kvalitnejší a šťastnejší život. Veď len vzdelaní ľudia, vzdelaný národ, má šancu presadiť sa v dnešnej dobe, zabezpečiť si lepšiu budúcnosť. Osobne som presvedčený, že aj v dnešnej rozporuplnej dobe, je to pre súčasných učiteľov a pedagogických pracovníkov jedným z hlavných cieľov. Viem, však aj to, že dnes to majú ďaleko zložitejšie, ako ich predchodcovia. Obklopení sme množstvom dezinformácií, násilia, dehonestácie, egoizmu, závisti, nenávisti...
To všetko samozrejme negatívne vplýva aj na proces vzdelávania a žiaľ mnohokrát aj na patričnú úctu k učiteľom. Dnes totiž kritika prevláda nad pochvalou, ľahostajnosť a nevšímavosť, nad uznaním, či ocenením. A pritom, máme rukách to zmeniť. Nepotrebujeme pritom dotácie, ani eurofondy, len presadzovať to, čo nám dala škola a naši učitelia.
Možno práve Deň učiteľov, by mohol byť vhodný na to, aby to, čo nám dala škola a učitelia, nám pomohlo aspoň trošku zlepšiť to, čo nás obklopuje, zlepšiť a spríjemniť si život, aspoň v našom meste. Veď úroveň školstva a prístup učiteľov k svojmu poslaniu v Novákoch, bol vždy a verím, že stále je na vysokej úrovni, za čo určite treba všetkým pedagogickým pracovníkom aspoň z príležitosti ich dňa úprimne poďakovať. Poďakovať bez ohľadu na to, či vykonávajú svoje poslanie v súčasnosti, alebo sú už mimo neho.
Úprimne vám želám, aby vaše povolanie bolo vždy poslaním, aby zo školských lavíc vychádzalo čo najviac žiakov, na ktorých budete v blízkej budúcnosti právom hrdí.
S úctou k vám Ľubo Dzurák

Klub zdravotne postihnutých v Novákoch znovu otvorený.

„ Dobrí priatelia sú oporou keď padáme, spoločnou radosťou, keď stúpame
a šťastím v živote, ak ich máme.“

Po dlhej, vyše trojmesačnej rekonštrukcii priestorov klubu zdravotne postihnutých, vo štvrtok 12.marca, výbor ZO, spoločne s členmi a pozvanými hosťami, prestrihnutím pásky otvorili svoje nové priestory. S rekonštrukciou sme začali ešte v minulom roku 27. novembra 2025. Začiatky neboli vôbec jednoduché. Priestory, ktoré sme k rekonštrukcii získali, boli slušne povedané, zanedbané a znehodnotené. Napriek tomu sa výbor spolu s ďalšími členmi rozhodol ísť do toho. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, zvlášť v dobe konsolidácie, šetrenia, v dobe, keď sa finančné prostriedky nezískavajú ľahko. Samozrejme včera, keď sme spoločne vstúpili do nových priestorov klubu, sme všetci na tie prvotné starosti a problémy zabudli. Nové priestory však nemáme len zásluhou nebývalej aktivity našich členov. Dnes takéto niečo bez priateľov a ľudí ochotných podať v takýchto situáciách pomocnú ruku, by to absolútne nešlo. Aj z toho dôvodu sme sa potešili, keď na túto pre nás slávnostnú chvíľu prijali pozvanie tí, ktorí majú na tomto spoločnom úspechu taký istý podiel, ako členovia organizácie. Bolo nám cťou, že tú otváraciu pásku spoločne s nami strihali primátor nášho mesta Ing. Branislav Adamec, riaditeľ ENO Ing. Miroslav Piaček a riaditeľ Porfix--Pórobeton Ing. Peter Hennel. Trošku neskoršie prišiel aj konateľ stavebnej spoločnosti RokoGips Ing. Roman Götzl. Som úprimne rád, že medzi našimi hosťami bol aj prednosta MsÚ Marián Miština, ktorý sa neustále zaujímal o rekonštrukciu klubu a bol nám veľmi nápomocný.
Jediný, kto sa so zdravotných problémov ospravedlnil, bol konateľ spoločnosti Zdravý život, kde patrí aj Uniklinika v Prievidzi, náš rodák, RNDr. Tomislav Jurik CSc.
Pre nás všetkých bolo najväčšou odmenou, nevšedný záujem našich členov o otvorenie klubu. Bol doslova taký, že sme zistili, že aj tie nové rozšírené priestory, sú ešte stále pre väčšie akcie nedostatočné. No pohľad do preplnených miestností, pohľad na spokojných a usmiatych členov, stál za tú spoločnú námahu, stál za tých vyše 100 odpracovaných brigádnických hodín.
Čo záverom? V prvom rade by som chcel poďakovať mojim šiestim kolegyniam z výboru Vierke Matiaškovej, Soničke Petriskovej, Majke Dierovej, Janke Halušovej, Milen Kyškovej a Ivetke Gogorovej, ako aj ďalším členom, ktorí prišli po našom oslovení pomôcť. Samozrejme to úprimné poďakovanie patrí aj Ing. Branislavovi Adamcovi, Mariánovi Mištinovi, RNDr. Tomislavovi Jurikovi CSc. Ing. Romanovi Götzlovi, Ing. Miroslavovi Piačekovi a Ing. Petrovi Hennelovi. Rovnako sa chcem poďakovať aj nášmu priateľovi Ing. Petrovi Paulíkovi, ktorý celú akciu zdokumentoval. Opäť sa raz potvrdilo to staré pravidlo :
„Kde je chuť a vôľa, tam je sila aj cesta“

S úctou
Ľubo Dzurák

https://my.sme.sk/trencin/c/trencianska-zupa-informuje-19
Skvelá príležitosť. Participatívno-komunitný rozpočet Trenčiansky samosprávny kraj je ideálny na projekty, ktoré spájajú ľudí, zlepšujú komunitu a majú viditeľný lokálny dopad.
Zbierame námety na projekty občania.
Pár tipov: Vlek na Jazere v lete pre vodných lyžiarov, v zime pre zimné športy.
Rozhľadňa
Kanalizácia nedobudovaná.
Ulice nevyasfaltované.
Projekt protipovodňových opatrení nedokončený.
Ozvite sa občania! Čas letí!Žiadosti do 31.3.2026!

Áno – presne tu je ten „háčik“, ktorý ste pomenovali už predtým.

Text prieskumu je napísaný tak, že znie rozumne a neutrálne, ale nekonkretizuje, čo presne znamená „presun žiakov do odborných učební počas dňa“. A to je kľúčové.

Formálne je to OK, ale obsahovo je to nepresné, lebo mieša dve rôzne veci do jednej:

- presun na odborné predmety (chémia, fyzika, informatika, HV, TV) – s tým väčšina rodičov súhlasí

- presun po každej hodine do inej triedy, aj pri bežných predmetoch – s tým už veľa rodičov nesúhlasí

Takto položený prieskum môže vyjsť „pozitívne“, hoci rodičia v skutočnosti nesúhlasia s tým systémom, ktorý škola reálne zavádza. To je presne ten zavádzajúci moment, na ktorý upozorňujete.

V skratke:
Text prieskumu je formulovaný všeobecne a môže byť rôzne interpretovaný.
Rodičia prirodzene súhlasia s presunom na odborné predmety (chémia, fyzika, informatika, HV, TV), no mnohí z nás nesúhlasia so systémom, v ktorom sa žiaci presúvajú po každej hodine do inej triedy aj pri bežných predmetoch.
Bolo by vhodné v prieskume tieto dve veci rozlíšiť, aby spätná väzba skutočne odzrkadľovala reálne názory rodičov.

Prajem všetkým pekný podvečer,som rada,že sa "ľady pohli",ale prieskum zavádza,píše sa v ňom,či rodičia súhlasia s premiestňovaním žiakov na odborné predmety .Na odborné predmety sme sa sťahovali my aj naši rodičia,ale nesťahovali sme sa po každej hodine do inej triedy.Opravte ma, ak sa mýlim,odborné učebne sú na chémiu,fyziku,informatiku,ešte súhlasim s hudobnou a telesnou výchovou.Iné predmety sa dajú odučiť bez premiestňovania.Výhrady mám aj k možnosti,že žiaci sa aspoň prejdú a majú pohyb počas vyučovania,niektorí rodičia s tým budú súhlasiť,ja tvrdím,keď škola chce,aby sa žiaci hýbali,stačí pred začiatkom vyučovacej hodiny urobi ťpár drepov,predpažiť,pripažiť...napríklad

PRIESKUM

Vážení rodičia ,

na základe vášho podnetu, škola zisťuje názory na organizáciu vyučovania – konkrétne na systém presunu žiakov do odborných učební počas dňa.

Cieľom prieskumu je získať spätnú väzbu a vyhodnotiť prínosy a prípadné riziká súčasného systému.

Prieskum je anonymný.

Link na prieskum:

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSesK4KMOBVDF6eFUZuAqR74gbps7-dWbX3J63N3hPqHnPrcKw/viewform?usp=dialog

Základom úspechu je dobrý tím.

„ Nikdy neváhajte pustiť sa do správnej veci. Aj keby bola nad vaše sily, schopnosti a úsilie. „ Mahathma Gándhí

Dobrý tím je základom úspechu nielen v športe , ale aj v bežnom živote. Takmer dvadsať ročné úsilie organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Novákoch sa pomaly blíži k zdarnému záveru. Rozšírenie priestorov klubu pre vyše 100 člennú organizáciu, bolo nevyhnutnou podmienkou ďalšieho skvalitňovania klubovej činnosti. To čo sa zdalo ešte pred pár rokmi takmer nereálne, dnes sa to pomaly stáva skutočnosťou. Aj keď hlavnú zásluhu majú na tom samotní členovia, predovšetkým, členovia výboru a ich rodinní príslušníci, bez pomoci predstaviteľov mesta a priateľov vo významných funkciách, by sme sa nedostali tam, kde sme dnes.
Už som písal o pomoci Porfixu-Pórobetón Zemianske Kostoľany a pomoci stavebnej spoločnosti Roko Gips z Prievidze, Minulý týždeň klubu výrazne pomohli aj predstavitelia mesta primátor Ing. Branislav Adamec a hlavne prednosta MsÚ pán Marián Miština.
No a dnes, keď sa už blížime do cieľovej rovinky, nám pomocnú ruku podali ENO, konkrétne jeho riaditeľ Ing. Miroslav Piaček, ktorý nám pomohol pri zariaďovaní klubu, začo chceme p. riaditeľovi aj prostredníctvom tejto našej nováckej stránky, úprimne poďakovať.
Aj v tejto zložitej dobe, keď štát, mestá, obce, musia šetriť, sa dá pre ľudí niečo urobiť. Práve tu sa členovia výboru mohli osobne presvedčiť, že aj v dnešnej dobe žijú v našom regióne ľudia, ktorí vedia podať pomocnú ruku. Keď som dnes ďakoval riaditeľovi ENO Ing. Piačekovi za pomoc, odpovedal mi slovami, ktorými ma tak trošku zaskočil.
„Neďakujte, veď to robíme pre ľudí.“
A takto podobne reagovali pán primátor aj s prednostom.
Čo záverom? Verím, že nie je to na Slovensku také zlé, ako nám to denne prezentujú naše média. Predovšetkým ľudia v regiónoch chápu, že aj v zložitej dobe sa dá pomôcť, navzájom si zlepšiť a spríjemniť život v mestách a obciach.
Ak dokážeme vyriešiť tie menšie problémy, tie veľké sa už potom mnohokrát vyriešia samé.

S úctou Ľubo Dzurák

Na včerajšom zasadnutí MsZ som prezentoval návrh úpravy Rokovacieho poriadku.Text návrhu bol dlhší a teda náročnejší na plné pochopenie naratívov a filozofických abstraktov z ktorých vychádzal,považujem za správne zverejniť ho aj na tejto stránke aj s dodatkami podrobnejšie objasňujúcimi základné idey.
Text:
" Vážení prítomní.
Ako občan mesta Vám v súlade s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky stanovujúcim právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných),ako aj so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a tiež príslušných ustanovení Rokovacieho poriadku v dobrej viere a vo verejnom záujme predkladám návrh na úpravu Rokovacieho Poriadku Mestského zastupiteľstva.
Cieľom návrhu je posilniť reálnu možnosť účasti občanov na správe vecí verejných v súlade so všeobecne platnou legislatívou, tak, aby boli lepšie zohľadnené potreby mesta pri tvorbe verejných politík. Návrh budem prezentovať v dvoch častiach, a to v časti obsahujúcej samotný návrh a v časti dôvodová správa obsahujúcej argumenty z ktorých som vychádzal pri koncipovaní návrhu.
1.Návrh
Navrhujem, aby Mestské zastupiteľstvo prijalo nasledovné dve úpravy Rokovacieho Poriadku.
Úprava prvá: Ustanovenie Rokovacieho Poriadku upravujúce maximálnu dĺžku vystúpenia občana sa upraví v tomto znení:
„Čas vystúpenia obyvateľa na zasadnutí mestského zastupiteľstva je 10 minút.Ak obyvateľ po uplynutí limitu pre vystúpenie požiada predsedajúceho zasadnutia o jeho predĺženie,dá predsedajúci hlasovať o návrhu občana na predĺženie hlasovaním.“
Úprava druhá: K ustanoveniam Rokovacieho Poriadku upravujúcim program zasadnutí sa pridá ustanovenie v znení: Bod programu „Vystúpenie občanov“ sa zaraďuje na začiatku rokovania bezprostredne po bode „Informácie primátora“
Tieto zmeny Rokovacieho Poriadku nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia Mestským zastupiteľstvom.

2. DÔVODOVÁ SPRÁVA

Navrhovaná zmena vychádza najmä z:
• čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných  čím sa zvyšuje kvalita, legitimita a efektívnosť prijímaných rozhodnutí. 
• §-u 3 ods. 2, písmena c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje účasť obyvateľov obce na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a riadení a správe vecí verejných, ako aj z článku 5 bodu 17 schváleného rokovacieho poriadku.
Účelom návrhu je zabezpečiť, aby výkon uvedených práv občanov nebol iba formálny, ale aby mali obyvatelia mesta reálnu možnosť vyjadriť svoje stanoviská ešte pred prijatím rozhodnutí o zásadných otázkach.
Vidíme,že doterajší päťminútový časový limit je v praxi často nedostatočný na uplatnenie práva občanov vyjadriť sa k otázkam, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú.
Cieľom predĺženia časového limitu je teda umožniť plnohodnotné uplatnenie tohto práva podľa Ústavy SR, zákona o obecnom zriadení, ako aj Rokovacieho poriadku,podporiť kultivovanú,vecnú a efektívnu diskusiu a tiež v neposlednom rade posilniť dôveru verejnosti k rozhodovaniu samosprávy.

K bodu predĺženie časového limitu
V praxi vidíme,že časový limit 5 minút pre vystúpenie často nepostačuje na to, aby občan mohol svoje názory prezentovať podľa potreby a procedúra stanovená rokovacím poriadkom umožňujúca predĺženie časového limitu často vyúsťuje do stresových a traumatizujúcich situácií.
Z týchto dôvodov sa javí ako jednoduchá racionálna varianta riešenia úprava predĺžením časového limitu.

K bodu Vystúpenie občanov a jeho zaraďovanie na konci programu rokovania
Zaradenie vystúpení verejnosti až na koniec programu rokovania môže viesť k situáciám, keď sa občania dostanú k slovu až po prerokovaní a schválení zásadných bodov programu, čím sa zásadne oslabuje praktický význam práva participácie občanov na správe vecí verejných, nakoľko ich názory a postoje predložené nie pred schválením,ale až po schválení poslaneckým zborom logicky nemôžu to, čo už bolo schválené zmeniť ani ovplyvniť. To znamená,že je oslabená faktická účasť občanov na riadení vecí verejných, ktoré sa ich dotýkajú a čo zároveň poukazuje na to ,že procedúry rokovacieho poriadku nekorešpondujú s dikciou filozofie vyššie spomenutej legislatívy umožňujúcej občanom participovať na riadení vecí verejných.
Je síce pravda,že rokovací poriadok umožňuje občanom vyjadriť sa k jednotlivým prerokovaným záležitostiam aj v priebehu rokovania, avšak táto možnosť je podmienená súhlasom a hlasovaním poslancov. Z toho je zrejmé,že môže dochádzať a vidíme,že aj dochádza k situáciám,že v poslaneckom zbore nie je ochota hlasovaním odsúhlasiť občanom možnosť vystúpenia k jednotlivým prerokovávaným záležitostiam, ani ochota umožniť občanom dlhšie vystúpenie nad časový limit.Takýmto prístupom je fakticky oslabované právo občanov zúčastňovať sa, ale hlavne ovplyvňovať správu vecí verejných a to je v rozpore s dikciou a filozofiou vyššie spomínaných platných legislatívnych ustanovení.
To znamená,že presunutím bodu "vystúpenie občanov" na začiatok rokovania sa posilní princíp účasti verejnosti na správe vecí verejných, čiže posilní sa možnosť reagovať a svojimi názormi ovplyvňovať konečné rozhodnutia. A v neposlednom rade sa tým logicky posilní lepšia a transparentnejšia informovanosť poslancov pred ich rozhodovaním.
Tieto mnou navrhované zmeny majú organizačný charakter. Domnievam sa, že sú primeraným a realizovateľným kompromisom nesmerujúcim k hľadaniu vinníkov, ale sledujúcim verejný záujem na zlepšení fungovania miestnej samosprávy, kvality etiky a morálky verejnej diskusie a medziľudských vzťahov medzi mestom a jeho obyvateľmi, aby sme nemuseli byť svedkami často sa opakujúcich nedôstojných nás všetkých traumatizujúcich a polarizujúcich situácií odohrávajúcich sa na zasadnutiach mestského zastupiteľstva.

Ďakujem Vám za pozornosť a pochopenie.
Ešte ku prípadnej diskusii k môjmu návrhu.
Ide o odbornú právnickú otázku výkladu a aplikácie zákona. Diskusia by mala byť o tom , či takýmto konaním nezazasiahujeme do základných princípov demokracie, participácie verejnosti a dobrej správy vecí verejných viazaných ústavou a zákonmi,princípmi právneho štátu a v určitom rozsahu aj právom EÚ (najmä v oblasti základných práv a dobrej správy). Musíme sa pýtať,či sme nerozhodli svojvoľne diskriminačne v rozpore s princípmi proporcionality a participácie.
-či rozhodnutie fakticky znemožňuje alebo výrazne sťažuje výkon tohto práva občanov
-či nie je rozhodnutím, ktoré je v právnej teórii označované ako materiálne oslabenie práva prostredníctvom procedúry.
-či procedurálne nastavenie systematicky neodrádza alebo nevylučuje občanov z účasti na správe vecí verejných.
Musíme sa pýtať,či by sa nám páčilo a boli sme spokojní, že poslanci rozhodnú o zásadných a dôležitých otázkach, ktoré sa nás dotýkajú bez toho,aby poznali vopred náš názor?

Ak princíp právneho štátu zahŕňa zákaz svojvôle,tak pokiaľ rokovací poriadok explicitne neupravuje kde v programe rokovania má byť zaradený bod vystúpenie občanov, tak logicky vzniká potenciálne možnosť svojvoľného výkladu. A to sa v tomto prípade aj stalo, pretože sme pred časom na návrh pani poslankyne Ďžuponovej bez právnej analýzy ex ante, čiže bez akéhokoľvek posúdenia právnych dôsledkov svojvoľne rozhodli, že bod vystúpenie občanov býva na konci rokovania. A dosiahli sme to,čo sme verím že v dobrej viere chceli? Vidíme,že nedosiahli.Naopak,sme frustrovaní, traumatizovaní a polarizovaní naďalej.

Ústava SR (čl. 2 ods. 1) hovorí, že:
štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo.
z toho vyplýva požiadavka, aby: existovali mechanizmy participácie a aby boli faktické,ale nie iba iluzórne. Ústavný súd dlhodobo pracuje s princípom, že základné práva sa nesmú robiť len formálnymi, ale musia byť reálne vykonateľné.
Z právneho hľadiska je tu kľúčovým bodom,či existuje konkrétne zákonné alebo ústavné ustanovenie, ktoré dáva občanovi právo vyjadriť sa k bodu programu pred tým, než o ňom zastupiteľstvo hlasuje? Taká v našom rokovacom poriadku nie je a z toho dôvodu sa návrh úpravy RP javí ako plne relevantný.
V slovenskom práve: zákon o obecnom zriadení priznáva verejnosti právo zúčastniť sa zasadnutia,
umožňuje vystúpenia, ale spravidla ponecháva procedurálne nastavenie na rokovací poriadok.
Právne tiež platí zásada,že verejná moc má konať racionálne a odôvodniteľne, ale nie svojvoľne
Ak sme vo veci verejnej rozhodli bez racionálnej právnej analýzy, rozhodli sme svojvoľne.
Pýtajme sa,či neporušujeme zásadu rovnosti ak sú „kritickí“ občania na základe procedurálnych byrokratických nastavení rokovacieho poriadku systematicky vytláčaní z účasti na správe vecí verejných a či nejde o neprípustné rozlišovanie na základe inakosti názoru? Demokracia potrebuje diskusiu v ktorej nie je inakosť názoru jej hrozbou.ale naopak možnosťou sa zlešovať, nie konzervovať stav."

Návrh úpravy nebol hlasovaním poslancov schválený,čo samozrejme rešpektujem.

Dodatky:
Môj návrh je postojom človeka,ktorý spoločnosť a dianie vníma ako živý organizmus ktorý potrebuje slobodu, aby mohol rásť, a dobré pravidlá, aby sa nezničil. To je inými slovami aj to staré známe filozofické pravidlo….hlboko s vami nesúhlasím,ale urobím všetko,aby ste mohli povedať svoj názor.
V dôvodovej správe som argumentoval poukázaním na oslabenie práva občanov participovať na riadení vecí verejných procedurálnym obmedzením.Inými slovami,cez obmedzujúce (časový limit) ustanovenie rokovacieho poriadku je obmedzené právo občana vyjadriť sa v rozsahu aký potrebuje.To znamená,že z pohľadu dodržania legislatívy je všetko v poriadku,ale z pohľadu práva na vyjadrenie názoru (Ústava SR) v celosti limitovane procedúrou.(materiálne oslabenie práva procedúrou)
V skutočnosti si teda prax vyžaduje lepšie pravidlá.
Tu sa dostávame k bodu, ktorý je pre právnu teóriu známy, no prax ho často obchádza: rozdiel medzi tým, čo je formálne zákonné, a tým, čo je spravodlivé v materiálnom zmysle. Spravodlivosť totiž musí byť schopná poznať rozdiel medzi legálne sa tváriacimi úkonmi(RP) a ich faktickým účinkom na spravodlivosť (procedurálne oslabenie práva). Ak to nedokáže, právo sa stáva len kulisou pre technicky zvládnuté, no spoločensky škodlivé konanie. Ak právo dovolí zabiť podstatu veci (právo participácie občanov na správe vecí verejných) cez procesné kľučky, prestáva byť právom a stáva sa nástrojom moci.

Pár postrehov zo sociálnej psychológie.
Vidíme,že my tu už dlhú dobu a nielen na zastupiteľstvách ,ale v celej komunite fungujeme v mentálnom vzorci My dobrí a múdri versus Oni zlí a hlúpi.
V tomto vzorci sú ľudské vzťahy polarizované, konfliktné a emočne nabité.
Argumenty sú prijímané alebo odmietané primárne podľa príslušnosti k skupine.
Fakty a etické princípy sa často ignorujú alebo interpretujú selektívne.
Reputačné a procedurálne sankcie majú slabý efekt, lebo členovia skupiny chránia svojich.
V takejto situácii účinnosť pravidiel formálneho charakteru (rokovací poriadok) môže byť a aj je limitujúca základné práva (participácia).
To je vidieť vo využívaní formálnych ustanovení rokovacieho poriadku a v zúžení diskusie na úzkostlivé dodržiavanie ustanovenia 5minút pre vystúpenie a čo evidentne opakovane vyúsťuje do situácií,ktoré celú komunitu traumatizujú a zároveň v celej komunite posilňujú polarizáciu.
Vidíme,že pravidlo 5 minút je využívané selektívne,čo sa prejavuje v nerovnom metri v prístupe -konkrétne neustále kritizujúcim občanom je cez pravidlo 5 minút znemožnené diskutovať-kritizovať,ale iným občanom,ktorí nie sú takí kritickí to bez problémov umožňované je.
Teda tu vidíme,že pravidlá rokovacieho poriadku sú vnímané účelovo. V prípade kritizujúcich občanov ako striktná a v druhom iba ako formálna povinnosť.
Lenže tu je potrebné si uvedomiť niečo podstatnejšie a to,že aj byrokratické pravidlá rokovacieho poriadku sú súčasťou hodnotového systému demokratickej spoločnosti ktorý stojí nad nimi a ten hovorí jasnou rečou….aj keď s vami pane hlboko nesúhlasím,urobím všetko,aby ste mohol slobodne povedať svoj názor.
Taktiež je treba si neustále uvedomovať,že cieľom nás všetkých hoci súc polarizovaných je lepší život všetkých občanov mesta,teda aj tých s kritickými názormi.Tu sa pristavím.Diskusia k návrhu sa podľa môjho predpokladu zúžila na hľadanie vinníkov aj v spojení s predsudkom,že som obhajcom občanov vystupujúcich na zasadnutiach extrémne kriticky a rušivo z uhla porušovania rokovacieho poriadku.Nie je tomu tak!Viac krát som prízvukoval,že moja pozícia nie je v obhajovaní etiky a morálky rétorických spôsobov vystupovania občanov,ale je v obhajobe spôsobov a regulácie ich základných práv a v tom je zásadný rozdiel!Teda moja pozícia je v obhajobe práv nás všetkých iba a len vo verejnom záujme!
Plne chápem,že v už polarizovanej spoločnosti fungujúcej v nastavení my vs. Oni je snaha oslabiť predsudok sizyfovskou úlohou,ale na druhú stranu ako tu písal pán Dzurák niečo pre zlepšenie robiť treba :)

Lúpež, ktorá mi zmenila pohľad na Afriku

Ako sa z lúpeže stal začiatok priateľstva a prečo mi pobyt v najmenšej krajine Afriky ukázal, čo znamená skutočná odvaha.

V tejto chvíli to znie ako nezmysel, ale budem rád, že ma okradli.
Po nekonečnom blúdení čiernou nocou ju konečne nachádzam. Ošúchaný drevený pult a svetlo neónky sa nijako neodlišujú od okolitých obchodíkov. Až zaprášená tabuľa a vyžehlené uniformy prezrádzajú, že som na policajnej stanici.
„Okradli ma,“ vyhŕknem. Zavládne ticho, policajti si vymenia prekvapené pohľady. Odpovedám na otázky a snažím sa usporiadať chaotické myšlienky.
Čiernota noci sa prehlbuje. Hlava mi klesá únavou.
„Máte kde spať?“ pýta sa mladý policajt.
„Bývam v kasárňach. Je tam bezpečno, môžete prespať u mňa.“
Slovo bezpečie je všetko, čo potrebujem počuť.
„Moje meno je Aziz,“ predstavuje sa policajt, keď spolu opúšťame stanicu.
O pár minút neskôr zaspávam v skromnom byte na kuse molitanu.

Už je to piaty mesiac, čo som prekročil hranice Slovenska. Dal som zbohom svojim blízkym a vydal sa v ústrety nepohodliu. Vyzbrojený bicyklom a stanom sa z rodných Novák snažím prebicyklovať naprieč Afrikou. Práve sa nachádzam v najmenšom štáte pevninskej Afriky. Prechod Gambiou mi mal trvať nanajvýš tri dni. Pre nepredvídanú udalosť však trávim v hlavnom meste Banjul niekoľko týždňov.
Teraz sa lúpež môže zdať ako naplnenie zlých obáv, s ktorými som do Afriky prišiel. Varovania, správy, cudzie pohľady plné strachu. Lenže čím dlhšie v Banjule zostávam, tým viac sa pôvodný príbeh rozpadáva. Namiesto hrozby spoznávam ľudí, ktorí mi bez váhania ponúkli pomoc. Práve v takejto chvíli sa potvrdzuje, že na každého človeka so zlými úmyslami pripadá tisíc dobrých. Noc beznádeje sa mení na nezabudnuteľné okamihy priateľstva a poznania africkej kultúry. Stretnutia s ľuďmi, ktorých srdečnosť a obetavosť si zaslúžia rešpekt.

Vraciam sa na policajnú stanicu. Vyhýbajúc sa davu, prechádzam rušnou ulicou. Vtom si všimnem, ako dievča štíhlej postavy smeruje priamo oproti mne. Aj ona, ako väčšina žien v Gambii, má oblečené tradičné moslimské šaty. So sklopenou tvárou a šatkou na hlave ma asi nevidí, pomyslím si.
Snažím sa vyhnúť, no v poslednej chvíli uhýba ona mojím smerom. Keď sa už bezpochyby zrazíme, zastaví. Naše oči sa stretávajú.
„Ahoj, Tomáš.“
Oslovenie ma ohromuje.
„Nepamätáš si ma?“
„Som Amina z policajnej stanice.“
Až následne si uvedomím, že som včera aj u nej hlásil lúpež.
„Pamätám, Amina. Zistili ste niečo o včerajších útočníkoch?“
„Nanešťastie nie. Ale chcela som sa ťa spýtať, či by si dnes neprišiel na večeru.“
„Ďakujem, rád prídem,“ odpovedám bez rozmyslu.
„Som šťastná. Bývam na druhom konci kasární. Spýtaj sa Aziza, môžete prísť obaja.“

„Niečo nové?“ pýta sa ma Aziz po návrate.
„Nie, ale stretol som Aminu. Pozvala nás dnes na večeru.“
„Ja niečo večer mám,“ odvracia sa odo mňa Aziz.
„Spomenula, aby sme prišli obaja.“
„Nechcem ísť večerať k tým dievčatám. Sami toho majú málo.“
Nechápavo sa naňho pozerám.
„Pozri,“ pokračuje, „ako policajt v Gambii zarábam päťdesiat eur mesačne. Som sám, na život mi to stačí. No Amina sa stará o štyri sestry, z toho dve nevlastné.“
„Choď, keď ťa pozvala,“ dodá Aziz, než sa stratí vo dverách.

„Tešili sme sa na teba. Hlavne Binda, moja najmladšia sestra,“ hovorí Amina a ukazuje na široký úsmev žiariaci spoza gauča.
Sadáme si do kruhu na zem. Jedna zo sestier na plechovom podnose prináša tradičnú domodu — ryžu s kúskami hovädziny v arašidovej omáčke.
„Aziz mi vravel, že sa staráš o sestry.“
„Som najstaršia a jediný brat je ešte mladý. Nechcem, aby zostali u rodičov na dedine. Nosiť vodu, robiť na poli — vôbec by im nezostal čas na školu. Sama som si tým prešla. Aj keď sa tu tlačíme všetky v jednej izbe, takto aspoň majú šancu na vzdelanie.“
„Tomáš, život tu nie je ľahký — a už vôbec nie pre ženy,“ povie Amina so skloneným zrakom.
Lyžice sa ponárajú do nasladlej omáčky. Najmladšia Binda sa smeje, keď zbieram rozsypanú ryžu z kolien. Na chvíľu vypadne elektrina a miestnosť zažiari v plameni sviečky. Nikto sa nesťažuje.

Vtedy mi to dochádza. Kým ja sa dobrovoľne ženiem za nepohodou a vidinou dobrodružstva, ľudia tu žijú zo dňa na deň. Nie so strachom z bežných dní, ale so strachom o budúcnosť — o zaplatenie školného, o jedlo na zajtra. A napriek tomu sa delia o to málo, čo majú.
V tú noc som prišiel o peniaze a vybavenie — no vďaka tomu som získal niečo omnoho vzácnejšie. Možnosť pochopiť, že skutočná odvaha často nemá nič spoločné s cestovaním.
Počas nasledujúcich dní sa môj svet cestovateľa zmenší na niekoľko ulíc Banjulu. Ráno sa zobúdzam na volanie muezína, prehlušované trúbením taxíkov. Ešte predtým, než slnko všetko rozpáli, sedávame s Azizom na betónových schodoch kasární a usrkávame presladený čaj.
Na poludnie ma Amina prevádza tržnicou — pulzujúcim srdcom afrických miest. Drevené stánky lemujúce úzke uličky nesú všetko, čo ekonomika Gambie ponúka. Od rolí pestrofarebných textílií cez čínske rádiá na tužkové batérie až po neodmysliteľné pulty s mäsom a zeleninou.
Každý deň na internete objavím nové jedlo gambijskej kuchyne, ktoré potom spolu pripravujeme. Po večeri ešte dlho sedávame a rozprávame sa — o živote, o rozdieloch, aj o stereotypoch a miestnych porekadlách. Napríklad o tom, že ísť večer po ulici a pritom si pískať vraj prináša nešťastie.
V policajných kasárňach spolu s Azizom a Aminou trávim tri týždne. Útočníkov sa napokon vypátrať nepodarilo a ukradnuté veci som už viac nevidel. Čas, ktorý som strávil v spoločnosti nových priateľov, je však na nezaplatenie.
A práve preto som rád, že ma okradli.

Dodatok autora Tomáša Dieru
Tento príbeh je súčasťou pripravovanej knihy o ceste naprieč africkým kontinentom.
Viac z expedície, vrátane videí a fotografií, nájdete na mojich sociálnych sieťach a YouTube kanáli Tomas Diera.

V spolupráci s autorom Ľubo Dzurák