Váš príspevok sa nehodí do žiadnej otvorenej témy? Šup s ním sem...
• nový príspevok môžete pridať až po prihlásení.

Poďakovanie

Výbor ZO Zdravotne postihnutých a jeho členovia touto cestou úprimne ďakujú GR Fortischemu p. Ing. Jakubovi Racekovi a primátorovi mesta p. Ing. Branislavovi Adamcovi za účasť na stretnutí, ktoré klub zorganizoval spoločne s Jednotou dôchodcov Slovenska.
Ing. Jakub Racek vo svojom príhovore informoval v akej zložitej ekonomickej situácii nová spoločnosť prevzala závod od predchádzajúcich majiteľov. Zdôraznil, že ich hlavnou úlohou bolo udržať výrobu vo fabrike s dlhoročnou tradíciou. Aj napriek tomu, že museli niektoré nerentabilné prevádzky odstaviť, tak aj v rámci konsolidácie a zvýšeniu cien energií, chcú nielen udržať súčasný stav výroby a zamestnanosť, ale do budúcna aj pripraviť nové projekty, ktoré by zabezpečili ďalší rozvoj fabriky a priniesli aj zaujímavé pracovné príležitosti.
Primátor mesta Ing. Branislav Adamec informoval o súčasnej ekonomickej situácii v meste a rozpočte mesta. Načrtol aj niektoré aktivity, ktoré chce mesto v najbližšom období realizovať.
Následne obaja odpovedali na otázky členov oboch organizácií.
V závere tohto stretnutia členovia oboch organizácii ocenili účasť oboch hostí na tomto stretnutí. Obaja hostia totiž svojou prítomnosťou dokázali, že napriek ich veľkej časovej zaneprázdnenosti, si dokázali nájsť čas na ľudí v dôchodkovom veku. Svojou účasťou obaja zvýraznili úctu k ľuďom, ktorí počas svojho života nielen poctivo odpracovali desiatky rokov či už v chemičke, alebo v meste, ale veľkou mierou sa pričinili aj o ich rozvoj.
Veď práve v dnešnej uponáhlanej a zložitej dobe je dobré a správne, ak si práve tí, ktorí dnes zastávajú dôležité funkcie, nájdu čas na stretnutie s tou staršou generáciou. Takéto stretnutia, vzájomná komunikácia a informovanosť, to je cesta, ako si spríjemniť nielen všedný deň, ale aj ako hľadať cestu k sebe.
Preto dnes obom našim hosťom patrí naše úprimné poďakovanie za ich účasť.
Pevne veríme, že aj v ďalšom období bude klub Zdravotne postihnutých, spoločne s Jednotou dôchodcov Slovenska pripravovať podobné akcie so zaujímavými hosťami, ktoré určite prispejú k ďalšiemu zlepšovaniu ich činnosti. ale aj rovnako zvýraznia ich význam pre život v našom meste.

S úctou Ľubo Dzurák

Október – mesiac úcty k starším

Samozrejme si uvedomujem, že mesiac úcty k starším, nie je žiadnym sviatkom v našom kalendári, no myslím si, že úcta a to nielen k starším patrí do nášho každodenného života.
Aj preto som rád, že žijem v krajine, v meste, kde si vedenie mesta a spoločenské organizácie pripomínajú aj takéto udalosti, zvlášť v dobe, ktorá je zložitá a rozporuplná. Zvlášť v dobe, keď sa slovo úcta, a to nielen k starším, pomaly vytráca z nášho života. Dnes sa mi zdá, že ľudia majú väčšiu úctu k veciam, peniazom, kariére, funkciám, ako navzájom k sebe a obyčajným ľudským hodnotám. Pritom žiadna doba nemôže byť taká zlá, aby sme museli v nej meniť svoje hodnoty. Prestávame sa počúvať, rešpektovať, vážiť si jeden druhého. Až príliš reagujeme na to, čo sa dnes okolo nás deje, až príliš podliehame tomu, čo nás rozdeľuje. Je smutným paradoxom, že práve tí, ktorí denne volajú po zmiernení, upokojení atmosféry, svojimi výrokmi, či konaním najviac prispievajú k tomu deleniu a vzájomnej nevraživosti. Mnohí ľudia hovoria, že je to preto, lebo doba je zlá. Ja si osobne myslím, že doba nemôže byť zlá, ani dobrá. Je vždy len taká, akí sme my ľudia. Z mnohých vyjadrení, žiaľ, aj politikov, však pociťujem, ako keby starší ľudia boli prekážkou v dnešnom živote, či ďalšom rozvoji Slovenska. A to ma veľmi trápi. Naozaj si nespomínam, že by si naša generácia v mladosti nevážila svojich rodičov, nevážila to, čo pre nás a Slovensko spravili. Veď hlavne oni vybudovali vojnou zničené Slovensko, oni sa postarali o naše bezstarostné detstvo a vzdelanie. Za to všetko im môžeme byť len a len vďační. Žiaľ, toto mnohokrát dnešná mladá a možno i stredná generácia nevidí, resp. vidieť nechce.
A tak si dôležitosť úcty v našom živote pripomíname aspoň v tomto mesiaci. Tu naozaj nejde len o úctu k nám starším. My to už nejako dáme aj bez nej. Tu ide oveľa viac. Ak úcta zmizne z nášho života, určite nás nečaká lepšia budúcnosť. No a vyhovárať sa, že za to môže len doba, by bolo veľmi alibistické.
S úctou
Ľubo Dzurák

Slovensko je stále krajinou výnimočných ľudí.

„ Nikdy nehľadajme silu, sebavedomie, ani odhodlanie mimo seba, ale v sebe. Celý náš život sú tam.“

Milí spoluobčania, priatelia.

Chcel by som trošku odľahčiť túto stánku od Nováckych problémov a napísať niečo, ako sa ľudovo hovorí „ Z iného súdka „ Je to len moje zamyslenie sa nad súčasnou dobou. Samozrejme si uvedomujem, že tí, ktorí to budú čítať, budú mať na vec iný názor. No a iný názor, by z nás nemal robiť nepriateľov, ale súperov.

Posledné 3-4 roky nepozerám žiadne politické diskusie. Pochopil som, že bez nich sa dá žiť lepšie a pokojnejšie. Úctu a rešpekt k politickému súperovi, nahradilo vzájomné obviňovanie a presadzovanie len tej svojej pravdy. To všetko sa žiaľ prenáša nielen do myslenia, ale aj správania sa ľudí, medzi sebou. Politici síce na strane jednej volajú po zmiernení napätia, nevraživosti, rešpektovania názoru a úcty k iným, čo je určite správne. Na strane druhej však svojim vystupovaním, vzájomným obviňovaním, niekedy až dehonestáciou politického súpera, sú hlavnou príčinou nevraživosti, neúcty a dovolím si napísať aj zla v našej krajine. Navyše katastrofálne scenáre o našej blízkej budúcnosti, ľudí nielen znechucujú, ale hlavne tých mladších nútia rozmýšľať, či sa oplatí žiť v krajine, kde tí, ktorú ju majú spravovať a viesť k lepšiemu zajtrajšku sa navzájom dehonestujú a obviňujú z vecí nad ktorými mnohí len krútia hlavou. Zrejme to teraz trošku preženiem, ale podľa môjho názoru, sú to práve politici, ktorí prinášajú to zlo, nevraživosť a pesimizmus medzi ľudí.
Keďže nechcem, aby tento môj príspevok mal tiež len nádych pesimizmu a kritiky, tak skúsim niečo pozitívneho, niečo čo ma napĺňa radosťou, pýchou i hrdosťou, že žijem v tejto krásnej krajine. Nenechám si totiž ujsť žiadny program, ktorý propaguje výnimočných Slovákov dnešnej doby. Podobné relácie ako Sieň slávy, Slovenka roka, či akákoľvek propagácia výnimočných a úspešných Slovákov, ma vždy zahreje pri srdci. Áno, Slovensko je stále krajinou výnimočných ľudí, ktorí by si zaslúžili viac našej pozornosti, ako mnohí naši politici. Obdivujem týchto ľudí nielen za to, čo dokázali vo svojom živote, vďaka svojmu vzdelaniu, nadaniu, talentu, možno i toho povestného šťastíčka. Obdivujem ich aj za ich pokoru, skromnosť a úctu k tým, vďaka ktorým sa im podarilo dosiahnuť vo svojom živote veľmi veľa, Uvedomujú si totiž, že za ich výnimočnosťou a dosiahnutia úspechov stojí množstvo ľudí, za čo im budú vždy vďační. Ronaldo, či Messi sú bezpochyby výnimoční futbalisti, no bez ostatných spoluhráčov, by svoje úspechy nikdy nedosiahli.
Nemal som v úmysle písať tento článok, no pozeral som Slovenku roka. Pokora, skromnosť, úcta, doslova vyžarovala z jednotlivých nominantiek. Toto sú skutočné osobnosti Slovenska. Toto sú ľudia, pre ktorých sa ešte stále oplatí žiť na Slovensku, alebo ak chcete, toto je to svetlo na konci tunela. Veľmi, naozaj veľmi by som si prial, aby každý mesiac bola aspoň na RTVS podobná relácia. Práve takýto ľudia a nie je ich málo, by mali byť naším vzorom a nádejou do budúcnosti. Som osobne presvedčený, že na Slovensku ich žije ďaleko viac, ako nám ponúkajú naše média.
Čo záverom? Nie som naivný a viem, že tento príspevok nič nezmení. Politici budú naďalej hovoriť o zmiernení napätia v spoločnosti. Na strane druhej budú úspešne prilievať toho benzínu do ohňa neznášanlivosti a neúcty. Tak mám pre nich aspoň tento odkaz:
„ Ak nedokážete pomáhať, tak aspoň neubližujte“


S úctou Ľubo Dzurák

Povráva sa, že jeden psychopat nazýva túto stránku darebáckou! Mne to však nedáva zmysel. Prečo ju teda sleduje a číta? Nebude to skôr naopak, že darebák sleduje túto relevantnú stránku? 😄😄

<<< späť na zoznam tém