Klub zdravotne postihnutých v Novákoch znovu otvorený.

„ Dobrí priatelia sú oporou keď padáme, spoločnou radosťou, keď stúpame
a šťastím v živote, ak ich máme.“

Po dlhej, vyše trojmesačnej rekonštrukcii priestorov klubu zdravotne postihnutých, vo štvrtok 12.marca, výbor ZO, spoločne s členmi a pozvanými hosťami, prestrihnutím pásky otvorili svoje nové priestory. S rekonštrukciou sme začali ešte v minulom roku 27. novembra 2025. Začiatky neboli vôbec jednoduché. Priestory, ktoré sme k rekonštrukcii získali, boli slušne povedané, zanedbané a znehodnotené. Napriek tomu sa výbor spolu s ďalšími členmi rozhodol ísť do toho. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, zvlášť v dobe konsolidácie, šetrenia, v dobe, keď sa finančné prostriedky nezískavajú ľahko. Samozrejme včera, keď sme spoločne vstúpili do nových priestorov klubu, sme všetci na tie prvotné starosti a problémy zabudli. Nové priestory však nemáme len zásluhou nebývalej aktivity našich členov. Dnes takéto niečo bez priateľov a ľudí ochotných podať v takýchto situáciách pomocnú ruku, by to absolútne nešlo. Aj z toho dôvodu sme sa potešili, keď na túto pre nás slávnostnú chvíľu prijali pozvanie tí, ktorí majú na tomto spoločnom úspechu taký istý podiel, ako členovia organizácie. Bolo nám cťou, že tú otváraciu pásku spoločne s nami strihali primátor nášho mesta Ing. Branislav Adamec, riaditeľ ENO Ing. Miroslav Piaček a riaditeľ Porfix--Pórobeton Ing. Peter Hennel. Trošku neskoršie prišiel aj konateľ stavebnej spoločnosti RokoGips Ing. Roman Götzl. Som úprimne rád, že medzi našimi hosťami bol aj prednosta MsÚ Marián Miština, ktorý sa neustále zaujímal o rekonštrukciu klubu a bol nám veľmi nápomocný.
Jediný, kto sa so zdravotných problémov ospravedlnil, bol konateľ spoločnosti Zdravý život, kde patrí aj Uniklinika v Prievidzi, náš rodák, RNDr. Tomislav Jurik CSc.
Pre nás všetkých bolo najväčšou odmenou, nevšedný záujem našich členov o otvorenie klubu. Bol doslova taký, že sme zistili, že aj tie nové rozšírené priestory, sú ešte stále pre väčšie akcie nedostatočné. No pohľad do preplnených miestností, pohľad na spokojných a usmiatych členov, stál za tú spoločnú námahu, stál za tých vyše 100 odpracovaných brigádnických hodín.
Čo záverom? V prvom rade by som chcel poďakovať mojim šiestim kolegyniam z výboru Vierke Matiaškovej, Soničke Petriskovej, Majke Dierovej, Janke Halušovej, Milen Kyškovej a Ivetke Gogorovej, ako aj ďalším členom, ktorí prišli po našom oslovení pomôcť. Samozrejme to úprimné poďakovanie patrí aj Ing. Branislavovi Adamcovi, Mariánovi Mištinovi, RNDr. Tomislavovi Jurikovi CSc. Ing. Romanovi Götzlovi, Ing. Miroslavovi Piačekovi a Ing. Petrovi Hennelovi. Rovnako sa chcem poďakovať aj nášmu priateľovi Ing. Petrovi Paulíkovi, ktorý celú akciu zdokumentoval. Opäť sa raz potvrdilo to staré pravidlo :
„Kde je chuť a vôľa, tam je sila aj cesta“

S úctou
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 14.03.2026 07:47:41 Mária123 14.03.2026 09:31:40 novacan33

Záporne hodnotil: