Na včerajšom zasadnutí MsZ som prezentoval návrh úpravy Rokovacieho poriadku.Text návrhu bol dlhší a teda náročnejší na plné pochopenie naratívov a filozofických abstraktov z ktorých vychádzal,považujem za správne zverejniť ho aj na tejto stránke aj s dodatkami podrobnejšie objasňujúcimi základné idey.
Text:
" Vážení prítomní.
Ako občan mesta Vám v súlade s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky stanovujúcim právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných),ako aj so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a tiež príslušných ustanovení Rokovacieho poriadku v dobrej viere a vo verejnom záujme predkladám návrh na úpravu Rokovacieho Poriadku Mestského zastupiteľstva.
Cieľom návrhu je posilniť reálnu možnosť účasti občanov na správe vecí verejných v súlade so všeobecne platnou legislatívou, tak, aby boli lepšie zohľadnené potreby mesta pri tvorbe verejných politík. Návrh budem prezentovať v dvoch častiach, a to v časti obsahujúcej samotný návrh a v časti dôvodová správa obsahujúcej argumenty z ktorých som vychádzal pri koncipovaní návrhu.
1.Návrh
Navrhujem, aby Mestské zastupiteľstvo prijalo nasledovné dve úpravy Rokovacieho Poriadku.
Úprava prvá: Ustanovenie Rokovacieho Poriadku upravujúce maximálnu dĺžku vystúpenia občana sa upraví v tomto znení:
„Čas vystúpenia obyvateľa na zasadnutí mestského zastupiteľstva je 10 minút.Ak obyvateľ po uplynutí limitu pre vystúpenie požiada predsedajúceho zasadnutia o jeho predĺženie,dá predsedajúci hlasovať o návrhu občana na predĺženie hlasovaním.“
Úprava druhá: K ustanoveniam Rokovacieho Poriadku upravujúcim program zasadnutí sa pridá ustanovenie v znení: Bod programu „Vystúpenie občanov“ sa zaraďuje na začiatku rokovania bezprostredne po bode „Informácie primátora“
Tieto zmeny Rokovacieho Poriadku nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia Mestským zastupiteľstvom.

2. DÔVODOVÁ SPRÁVA

Navrhovaná zmena vychádza najmä z:
• čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných  čím sa zvyšuje kvalita, legitimita a efektívnosť prijímaných rozhodnutí. 
• §-u 3 ods. 2, písmena c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje účasť obyvateľov obce na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a riadení a správe vecí verejných, ako aj z článku 5 bodu 17 schváleného rokovacieho poriadku.
Účelom návrhu je zabezpečiť, aby výkon uvedených práv občanov nebol iba formálny, ale aby mali obyvatelia mesta reálnu možnosť vyjadriť svoje stanoviská ešte pred prijatím rozhodnutí o zásadných otázkach.
Vidíme,že doterajší päťminútový časový limit je v praxi často nedostatočný na uplatnenie práva občanov vyjadriť sa k otázkam, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú.
Cieľom predĺženia časového limitu je teda umožniť plnohodnotné uplatnenie tohto práva podľa Ústavy SR, zákona o obecnom zriadení, ako aj Rokovacieho poriadku,podporiť kultivovanú,vecnú a efektívnu diskusiu a tiež v neposlednom rade posilniť dôveru verejnosti k rozhodovaniu samosprávy.

K bodu predĺženie časového limitu
V praxi vidíme,že časový limit 5 minút pre vystúpenie často nepostačuje na to, aby občan mohol svoje názory prezentovať podľa potreby a procedúra stanovená rokovacím poriadkom umožňujúca predĺženie časového limitu často vyúsťuje do stresových a traumatizujúcich situácií.
Z týchto dôvodov sa javí ako jednoduchá racionálna varianta riešenia úprava predĺžením časového limitu.

K bodu Vystúpenie občanov a jeho zaraďovanie na konci programu rokovania
Zaradenie vystúpení verejnosti až na koniec programu rokovania môže viesť k situáciám, keď sa občania dostanú k slovu až po prerokovaní a schválení zásadných bodov programu, čím sa zásadne oslabuje praktický význam práva participácie občanov na správe vecí verejných, nakoľko ich názory a postoje predložené nie pred schválením,ale až po schválení poslaneckým zborom logicky nemôžu to, čo už bolo schválené zmeniť ani ovplyvniť. To znamená,že je oslabená faktická účasť občanov na riadení vecí verejných, ktoré sa ich dotýkajú a čo zároveň poukazuje na to ,že procedúry rokovacieho poriadku nekorešpondujú s dikciou filozofie vyššie spomenutej legislatívy umožňujúcej občanom participovať na riadení vecí verejných.
Je síce pravda,že rokovací poriadok umožňuje občanom vyjadriť sa k jednotlivým prerokovaným záležitostiam aj v priebehu rokovania, avšak táto možnosť je podmienená súhlasom a hlasovaním poslancov. Z toho je zrejmé,že môže dochádzať a vidíme,že aj dochádza k situáciám,že v poslaneckom zbore nie je ochota hlasovaním odsúhlasiť občanom možnosť vystúpenia k jednotlivým prerokovávaným záležitostiam, ani ochota umožniť občanom dlhšie vystúpenie nad časový limit.Takýmto prístupom je fakticky oslabované právo občanov zúčastňovať sa, ale hlavne ovplyvňovať správu vecí verejných a to je v rozpore s dikciou a filozofiou vyššie spomínaných platných legislatívnych ustanovení.
To znamená,že presunutím bodu "vystúpenie občanov" na začiatok rokovania sa posilní princíp účasti verejnosti na správe vecí verejných, čiže posilní sa možnosť reagovať a svojimi názormi ovplyvňovať konečné rozhodnutia. A v neposlednom rade sa tým logicky posilní lepšia a transparentnejšia informovanosť poslancov pred ich rozhodovaním.
Tieto mnou navrhované zmeny majú organizačný charakter. Domnievam sa, že sú primeraným a realizovateľným kompromisom nesmerujúcim k hľadaniu vinníkov, ale sledujúcim verejný záujem na zlepšení fungovania miestnej samosprávy, kvality etiky a morálky verejnej diskusie a medziľudských vzťahov medzi mestom a jeho obyvateľmi, aby sme nemuseli byť svedkami často sa opakujúcich nedôstojných nás všetkých traumatizujúcich a polarizujúcich situácií odohrávajúcich sa na zasadnutiach mestského zastupiteľstva.

Ďakujem Vám za pozornosť a pochopenie.
Ešte ku prípadnej diskusii k môjmu návrhu.
Ide o odbornú právnickú otázku výkladu a aplikácie zákona. Diskusia by mala byť o tom , či takýmto konaním nezazasiahujeme do základných princípov demokracie, participácie verejnosti a dobrej správy vecí verejných viazaných ústavou a zákonmi,princípmi právneho štátu a v určitom rozsahu aj právom EÚ (najmä v oblasti základných práv a dobrej správy). Musíme sa pýtať,či sme nerozhodli svojvoľne diskriminačne v rozpore s princípmi proporcionality a participácie.
-či rozhodnutie fakticky znemožňuje alebo výrazne sťažuje výkon tohto práva občanov
-či nie je rozhodnutím, ktoré je v právnej teórii označované ako materiálne oslabenie práva prostredníctvom procedúry.
-či procedurálne nastavenie systematicky neodrádza alebo nevylučuje občanov z účasti na správe vecí verejných.
Musíme sa pýtať,či by sa nám páčilo a boli sme spokojní, že poslanci rozhodnú o zásadných a dôležitých otázkach, ktoré sa nás dotýkajú bez toho,aby poznali vopred náš názor?

Ak princíp právneho štátu zahŕňa zákaz svojvôle,tak pokiaľ rokovací poriadok explicitne neupravuje kde v programe rokovania má byť zaradený bod vystúpenie občanov, tak logicky vzniká potenciálne možnosť svojvoľného výkladu. A to sa v tomto prípade aj stalo, pretože sme pred časom na návrh pani poslankyne Ďžuponovej bez právnej analýzy ex ante, čiže bez akéhokoľvek posúdenia právnych dôsledkov svojvoľne rozhodli, že bod vystúpenie občanov býva na konci rokovania. A dosiahli sme to,čo sme verím že v dobrej viere chceli? Vidíme,že nedosiahli.Naopak,sme frustrovaní, traumatizovaní a polarizovaní naďalej.

Ústava SR (čl. 2 ods. 1) hovorí, že:
štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo.
z toho vyplýva požiadavka, aby: existovali mechanizmy participácie a aby boli faktické,ale nie iba iluzórne. Ústavný súd dlhodobo pracuje s princípom, že základné práva sa nesmú robiť len formálnymi, ale musia byť reálne vykonateľné.
Z právneho hľadiska je tu kľúčovým bodom,či existuje konkrétne zákonné alebo ústavné ustanovenie, ktoré dáva občanovi právo vyjadriť sa k bodu programu pred tým, než o ňom zastupiteľstvo hlasuje? Taká v našom rokovacom poriadku nie je a z toho dôvodu sa návrh úpravy RP javí ako plne relevantný.
V slovenskom práve: zákon o obecnom zriadení priznáva verejnosti právo zúčastniť sa zasadnutia,
umožňuje vystúpenia, ale spravidla ponecháva procedurálne nastavenie na rokovací poriadok.
Právne tiež platí zásada,že verejná moc má konať racionálne a odôvodniteľne, ale nie svojvoľne
Ak sme vo veci verejnej rozhodli bez racionálnej právnej analýzy, rozhodli sme svojvoľne.
Pýtajme sa,či neporušujeme zásadu rovnosti ak sú „kritickí“ občania na základe procedurálnych byrokratických nastavení rokovacieho poriadku systematicky vytláčaní z účasti na správe vecí verejných a či nejde o neprípustné rozlišovanie na základe inakosti názoru? Demokracia potrebuje diskusiu v ktorej nie je inakosť názoru jej hrozbou.ale naopak možnosťou sa zlešovať, nie konzervovať stav."

Návrh úpravy nebol hlasovaním poslancov schválený,čo samozrejme rešpektujem.

Dodatky:
Môj návrh je postojom človeka,ktorý spoločnosť a dianie vníma ako živý organizmus ktorý potrebuje slobodu, aby mohol rásť, a dobré pravidlá, aby sa nezničil. To je inými slovami aj to staré známe filozofické pravidlo….hlboko s vami nesúhlasím,ale urobím všetko,aby ste mohli povedať svoj názor.
V dôvodovej správe som argumentoval poukázaním na oslabenie práva občanov participovať na riadení vecí verejných procedurálnym obmedzením.Inými slovami,cez obmedzujúce (časový limit) ustanovenie rokovacieho poriadku je obmedzené právo občana vyjadriť sa v rozsahu aký potrebuje.To znamená,že z pohľadu dodržania legislatívy je všetko v poriadku,ale z pohľadu práva na vyjadrenie názoru (Ústava SR) v celosti limitovane procedúrou.(materiálne oslabenie práva procedúrou)
V skutočnosti si teda prax vyžaduje lepšie pravidlá.
Tu sa dostávame k bodu, ktorý je pre právnu teóriu známy, no prax ho často obchádza: rozdiel medzi tým, čo je formálne zákonné, a tým, čo je spravodlivé v materiálnom zmysle. Spravodlivosť totiž musí byť schopná poznať rozdiel medzi legálne sa tváriacimi úkonmi(RP) a ich faktickým účinkom na spravodlivosť (procedurálne oslabenie práva). Ak to nedokáže, právo sa stáva len kulisou pre technicky zvládnuté, no spoločensky škodlivé konanie. Ak právo dovolí zabiť podstatu veci (právo participácie občanov na správe vecí verejných) cez procesné kľučky, prestáva byť právom a stáva sa nástrojom moci.

Pár postrehov zo sociálnej psychológie.
Vidíme,že my tu už dlhú dobu a nielen na zastupiteľstvách ,ale v celej komunite fungujeme v mentálnom vzorci My dobrí a múdri versus Oni zlí a hlúpi.
V tomto vzorci sú ľudské vzťahy polarizované, konfliktné a emočne nabité.
Argumenty sú prijímané alebo odmietané primárne podľa príslušnosti k skupine.
Fakty a etické princípy sa často ignorujú alebo interpretujú selektívne.
Reputačné a procedurálne sankcie majú slabý efekt, lebo členovia skupiny chránia svojich.
V takejto situácii účinnosť pravidiel formálneho charakteru (rokovací poriadok) môže byť a aj je limitujúca základné práva (participácia).
To je vidieť vo využívaní formálnych ustanovení rokovacieho poriadku a v zúžení diskusie na úzkostlivé dodržiavanie ustanovenia 5minút pre vystúpenie a čo evidentne opakovane vyúsťuje do situácií,ktoré celú komunitu traumatizujú a zároveň v celej komunite posilňujú polarizáciu.
Vidíme,že pravidlo 5 minút je využívané selektívne,čo sa prejavuje v nerovnom metri v prístupe -konkrétne neustále kritizujúcim občanom je cez pravidlo 5 minút znemožnené diskutovať-kritizovať,ale iným občanom,ktorí nie sú takí kritickí to bez problémov umožňované je.
Teda tu vidíme,že pravidlá rokovacieho poriadku sú vnímané účelovo. V prípade kritizujúcich občanov ako striktná a v druhom iba ako formálna povinnosť.
Lenže tu je potrebné si uvedomiť niečo podstatnejšie a to,že aj byrokratické pravidlá rokovacieho poriadku sú súčasťou hodnotového systému demokratickej spoločnosti ktorý stojí nad nimi a ten hovorí jasnou rečou….aj keď s vami pane hlboko nesúhlasím,urobím všetko,aby ste mohol slobodne povedať svoj názor.
Taktiež je treba si neustále uvedomovať,že cieľom nás všetkých hoci súc polarizovaných je lepší život všetkých občanov mesta,teda aj tých s kritickými názormi.Tu sa pristavím.Diskusia k návrhu sa podľa môjho predpokladu zúžila na hľadanie vinníkov aj v spojení s predsudkom,že som obhajcom občanov vystupujúcich na zasadnutiach extrémne kriticky a rušivo z uhla porušovania rokovacieho poriadku.Nie je tomu tak!Viac krát som prízvukoval,že moja pozícia nie je v obhajovaní etiky a morálky rétorických spôsobov vystupovania občanov,ale je v obhajobe spôsobov a regulácie ich základných práv a v tom je zásadný rozdiel!Teda moja pozícia je v obhajobe práv nás všetkých iba a len vo verejnom záujme!
Plne chápem,že v už polarizovanej spoločnosti fungujúcej v nastavení my vs. Oni je snaha oslabiť predsudok sizyfovskou úlohou,ale na druhú stranu ako tu písal pán Dzurák niečo pre zlepšenie robiť treba :)

Kladne hodnotil: 04.02.2026 11:51:19 novacan33

Záporne hodnotil: 04.02.2026 17:05:43 Shakespeare