„ Život nie je problém, ktorý treba riešiť, ale realita, ktorú si treba v každom veku užiť. "
Soren Kierkegaard

Milé dámy, vážení páni, milí spoluobčania.

Viem, že je to trošku paradox prihovárať sa v mesiaci úcty k starším, lebo tým pádom, akoby som sa prihováral aj sám k sebe. Možno sa to niekomu bude zdať naozaj nevhodné, možno až smiešne, no myslím si, že aj na tejto stránke si treba pripomenúť výnimočnosť mesiaca október, ktorý bol v roku 1990 vyhlásený Valným zhromaždením OSN za mesiac úcty k starším. Som rád, že žijem v krajine, kde sa úcta k starším každoročne pripomína a zdôrazňuje. Som rád, že žijem v meste, kde si tento mesiac pravidelne pripomínajú aj naše spoločenské organizácie. Aj keď slová úcta a starší sú významom rozdielne, nepochybne patria k sebe, zvlášť v dobe, ktorú práve žijeme.
Myslím, že netreba si lámať hlavu, ani sa stresovať nad slovkom starší. Každý z nás je od niekoho starší, resp. mladší. Je síce pravda, že my starší sme trošku slabší, pomalší, aj to zdravie už nie je ako kedysi. Na druhej strane však, tí starší sú skúsenejší, rozvážnejší a bohatší o životné zážitky. Navyše dožiť sa dlhšieho veku nie je trest, ale určité privilégium, ktoré sa každému žiaľ nedostane.

Horšie je to už so slovkom úcta. Neviem ako vy, ale ja mám pocit, že úcta sa akosi začala vytrácať nielen z nášho života, ale žiaľ aj z nášho mesta. Viem, žijeme dobu, kde začínajú vládnuť úplne iné hodnoty a ľudia akoby sa zbláznili, za bohatstvom, postavením a mocou. To by však nemal byť dôvod, aby sme stratili úctu jeden k druhému, úctu k hodnotám, k tradíciám, histórii, skrátka k životu ako takému. Aj preto treba využiť každú príležitosť, aby sme úctu opäť vrátili do nášho každodenného života. Aj preto si treba pripomínať práve také dni, či mesiac, kde sa zvýrazňuje úcta. Verte, veľmi by som si želal, aby sa úcta nielen k starším, pretavila aj v našom meste do každodenného života, aby tu zostala nielen v tomto mesiaci, ale aby u nás našla svoj domov dlho - predlho. To všetko je však predovšetkým v našich rukách. My starší vieme, ako rýchlo beží život, vieme, že všetko je len dočasné a nič sa nedá vrátiť. Pokúsme sa teda aj v našom meste žiť ten život v pohode, radosti, s úsmevom na tvári a úcte nielen k tým starším, ale k sebe navzájom.

S úctou
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 04.10.2022 07:51:20 Vladimír 04.10.2022 12:31:51 lavida

Záporne hodnotil: