Odišiel dobrý kamarát, futbalový spoluhráč i tréner.

Tak to žiaľ už v živote chodí. Všetko na tejto zemi, všetko čo má v našom živote začiatok, má i svoj koniec. Každý z nás tento zákon prírody pozná a vieme, že raz príde, no predsa nás vždy zaskočí a zarmúti, ak odíde blízky človek, či kamarát. Aj preto ma zaskočila správa, že môj bývalý spoluhráč a tréner Imro Görcs prehral svoj boj s chorobou. Preto si dovolím, určite aj v mene ďalších spoluhráčov spomenúť na nášho spoluhráča a kamaráta aspoň pár vetami.



Svojich priateľov každý z nás získava počas celého života, či už v práci, v športe, v záujmových a spoločenských organizáciách, alebo pri rôznych príležitostiach. Ja som Imra spoznal pri futbale. Naozaj málokedy som stretol, tak zanieteného človeka pre futbal. Na prelome 70-80 rokov minulého storočia sme spolu hrávali okresnú súťaž v nováckom béčku. On bol brankár, ja obranca, tak sme boli často na ihrisku v kontakte. V tom čase bol z nás najstarší a najskúsenejší, tak tí mladší mali z neho prirodzený rešpekt. No nebolo to len kvôli veku, ale aj jeho futbalovým kvalitám. Mnohokrát bol ten, ktorý musel napravovať naše chyby v obrane, mnohokrát nás podržal, mnohokrát sme vďaka nemu odišli z ihriska ako víťazi. Potom prišiel čas, aby zavesil kopačky na klinec a zo spoluhráča sa stal prakticky zo dňa na deň náš tréner. Ešte dnes si pamätám, ako prišiel na prvý tréning ako tréner a v ruke mal veľkú písanku a futbalovú brožúru. Tak som sa ho hneď opýtal, na čo mu to je. Odpovedal, že aj B-mužstvo potrebuje skvalitniť tréningy a metodiku. Len som pokrútil hlavou a pomyslel som si, že to má asi pre tých mladších. No mýlil som sa. Nedaroval nič ani nám starším. Výsledok jeho trénerskej práce sa dostavil prakticky o rok, keď sme v roku 1982 vyhrali finále 3. ročníka Pohára SNP, ktorý každoročne usporiadal výbor okresného futbalového zväzu v Prievidzi. Svoje trénerské metódy preniesol aj do A-mužstva Novák, ktoré nepretržite trénoval v ročníkoch 1984/85 až do ročníka 1988/89. Pod jeho vedením v ročníku 1985/86 postúpili Nováky z I. triedy do Krajského majstrovstva. S futbalom sa však ani potom nerozlúčil. Nejaký čas bol trénerom v neďalekom Podhradí, neskôr pomáhal ako funkcionár vo futbalom oddiele v našom meste. Aj preto je úplne samozrejmé, že ho oslovili autori knihy „ 75 rokov futbalu v Novákoch“ aby im pomohol svojimi materiálmi, poznatkami a spomienkami, pri zostavovaní tejto vzácnej publikácie o futbale v našom meste. Je pravdou, že v posledných rokoch sme sa stretali už viac-menej náhodne. No vždy pri takýchto stretnutiach sa zvrtla reč na časy, keď sme spolu behali po trávnikoch, keď sme sa spolu tešili z víťazstiev, no vedeli sme sa rýchlo vyrovnať aj s prehrami. Proste taký je šport a ten vytvára priateľstvá i krásne spomienky na celý život.
Milý Imriško, bolo mi cťou spolu s Tebou behať po futbalových trávnikoch a ďakujem osudu, že som Ťa spoznal.

Česť Tvojej pamiatke.
Ľubo Dzurák